SME
Streda, 1. december, 2021 | Meniny má EdmundKrížovkyKrížovky

Morálne dilemy (aj) v čase pandémie

Mám spraviť niečo, čo pomôže ostatným, aj keď nemusím?

(Zdroj: STOCK ADOBE)

Autorka je ekonómka, pracuje v Inštitúte sociálnej politiky MPSVR SR. Článok vyjadruje súkromný názor autorky.

Opäť som sa začítala do poézie Williama Stafforda. Jeho básne sú často vystavané ako malé morálne dilemy, nie nepodobné tým, ktoré počas pandémie riešime každý deň. Mám spraviť niečo, čo pomôže ostatným, aj keď nemusím? Môžem pri rozhodovaní ignorovať blaho slabších? Čo s ľuďmi, ktorí majú odlišný názor?

Robiť čo treba

"Cestujúc tmou som na brehu rieky Wilson / narazil na mŕtveho jeleňa. / Zvyčajne je múdre odvaliť ich do kaňonu: / cesta je tam úzka; uhýbanie by mohlo spôsobiť ďalšiu smrť.“

Najznámejšia báseň Williama Stafforda sa začína ako dokumentárny film. Niekto zrazil jeleňa a nechal ho ležať uprostred cesty. Stafford zastavil a rozhodol sa odtiahnuť ho preč: iní by nemuseli stihnúť zabrzdiť. Keď sa dopotácal za auto, ocitol sa pri kope. Pri lani.

"Keď som sa dotkol jej boku, uvedomil som si, / že je horúci. Jej mláďa tam čakalo, / živé a nehybné. Nikdy sa nemalo narodiť. / Vedľa tej horskej cesty som váhal. // Auto mierilo vpred parkovacími svetlami, / pod kapotou pravidelne priadol motor. / Okolo nás načúvala divočina / a ja som červenel v žiare výfukových plynov. // Tvrdo som rozmýšľal za nás všetkých - moje jediné uhýbanie - / potom som ju pretlačil cez okraj do rieky.“

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Na webovej stránke Priateľov Williama Stafforda je video, v ktorom Stafford vysvetľuje, že báseň je založená na skutočnej udalosti. Naozaj šiel v noci domov a naozaj natrafil na mŕtvu laň. Keď ráno rozprával deťom o mláďati, úplne ich to vtiahlo do malej drámy na oregonskej ceste. Stafford si uvedomil, že zažil báseň.

Hotový text si otestoval na stretnutí literárneho klubu. Priatelia po posledných dvoch veršoch zalapali po dychu: "Nie, Bill, takto tú báseň nemôžeš ukončiť,“ a Stafford vedel, že ju musí ukončiť presne takto.

Prečo záver básne poslucháčov tak rozrušil?

Predstavujem si Stafforda, ako rozmýšľa za všetkých. Za nenarodené mláďa, za tých, ktorí sa rútia po úzkej ceste za ním, ale najmä za seba. Jeho "jediné uhýbanie“. Krátke zaváhanie, smútok, možno ľútosť nad tým, že neprešiel okolo ako ostatní. Rozhodnutie však padlo dávno. Padlo už v prvej slohe básne, keď nám oznámil, že uhýbanie by mohlo spôsobiť ďalšiu smrť. Myslel tým uhýbanie autom alebo uhýbanie pred zodpovednosťou?

V poslednom verši Stafford spraví, čo treba, aj keď sa mu to nepáči.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Stáť pri nich

Najprv je tu historka z knihy spomienok Staffordovho syna Kima. Keď sa po prvom dni v škole malý William Stafford vrátil domov, rozprával o tom, ako sa na dvore posmievali dvom čiernym deťom.

"A čo si spravil, Billy?“ opýtala sa ho matka.

"Postavil som sa vedľa nich.“

Potom je tu Staffordov záznam z 29. júna 1993: "Takto sa rátajú ľudia, ktorí sú pripravení spraviť správnu vec: 'Jeden.' 'Jeden.' 'Jeden.'“

Nakoniec Staffordova báseň Serving with Gideon. Serving je zaujímavé slovo, pretože má viacero významov. Obsluhovať. Slúžiť v armáde. Odpykávať si trest. Čo presne znamená v tomto kontexte?

Báseň sa začína ako nostalgická spomienka na Ameriku tridsiatych rokov 20. storočia. V poslednom verši prvej slohy však nastáva zvrat.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Karikatúra denníka SME (Vico).


1 h
Nataša Holinová

Nahrávky z poľovníckej chaty budú mať výpovednú hodnotu už naveky.


6 h
Profesor Lev Bukovský na fotografii z roku 2005.

Slobodne myslieť a konať. To je odkaz Leva Bukovského.


Miroslav Pollák 7 h
Násilie v domácnosti

Dve ženy sedeli za stolom a hovorili o násilí, alebo hrozivé omyly poslankyne Hatrákovej.


Ida Želinská a 2 ďalší 10 h
Skryť Zatvoriť reklamu