Udalosť týždňa
Trumpova derniéra, potvrdený Biden a Georgia. Fanatické davy, ktoré prerazili policajné kordóny (!!), aby sa vrútili do katedrály americkej demokracie a zanechali po sebe štyroch mŕtvych (ranení sa ešte počítajú), sú tá najsymptomatickejšia bodka za štyrmi rokmi najhoršieho prezidenta USA.
Aj keď pripustíme, že po Trumpovi zostane aj čosi pozitívne (nenegatívne) – napr. mierové zmluvy Izraela so štyrmi arabskými štátmi, či roky ekonomického rastu (až do covidu) – tak plná zodpovednosť za toto posledné dejstvo, keď svojich priaznivcov poštval na posvätnú demokratickú inštitúciu, vymaže z jeho prezidentského odkazu všetko ostatné.
Výzva na pokoj a nenásilie, ku ktorej ho dokopali poradcovia, prišla v situácii, keď už anarchistickí šialenci pod jeho vlajkou pochodovali budovou Kongresu a zákonodarcovia unikali zabalení do ochranných odevov a s plynovými maskami, príliš neskoro.
Toto je škandál nad škandály a hanba nad hanby (čo robili bezpečnostné zložky – Kongres!!!! – FBI a všetky tajné služby azda netušili, do čoho sa to môže zvrhnúť??). Na strane druhej, expresíva – „ohrozenie demokracie“, „pokus o prevrat“ – sú prehnané.
Celý cirkus bude s odstupom pre USA nie viac než „píár“ problém s prirovnaniami k Ukrajine, Bielorusku, atď., aj s ironizovaním (údajného) morálneho vyvyšovania sa USA, keď kdekoho poučovali (zauškovali) v oblasti demokracie a ľudských práv.
Potvrdenie zvolenia Bidena v Kongrese a dve víťazstvá demokratov v Georgii – ktoré len podčiarkli absurditu naratívu o „ukradnutých voľbách“ – predznamenávajú, že „dobytie“ Kongresu zostane ojedinelým excesom.
Aj s celým Trumpom, ktorého politický odkaz zredukovali jeho pomätení priaznivci na výstrahu, kam až môže dvesto rokmi ošľahanú a preverenú demokraciu zaviesť, ak si v pomätení mysle zvolí za prezidenta narcistického populistu z paralelnej reality, ktorého ani šesťdesiat súdnych verdiktov a desiatky prepočítavaní nepresvedčili, že prehral voľby.
Udalosť II
Brexit. Štyri a pol roka po referende a týždeň po podpise zmluvy o nových vzťahoch s EÚ nadišiel Deň D, v ktorý – podľa Johnsona a spol. – sa moc vrátila do rúk britského ľudu. Na rétorike nič nemení ani to, že finálna verzia 1200- stranovej obchodnej dohody s EÚ má dosť ďaleko do kvitnúceho sadu, ktorý naružovo maľoval v referendovej kampani.
Bezcolný prúd tovarov (s výnimkami!) oboma smermi – čo je kardinálna prednosť dohody – pokračuje ako doposiaľ, obchodovanie a služby však i tak neminú kontroly a veľa obmedzení. Pričom pre osoby sa voľný pohyb končí a zmluva nerieši režim (pravidlá) pre finančné (ani iné) služby, ktoré sú najvychytenejší britský artikel, tvoriaci dve tretiny exportu do EÚ.
