Autorka pôsobila v rokoch 2014 – 2017 ako bolonská expertka pre kvalitu vzdelávania
Výučba na diaľku preveruje už dlhý čas trpezlivosť a odolnosť pedagógov i študentov. Rozsiahlo sa v tejto súvislosti diskutuje o problémoch a rizikách dlhodobého dištančného vzdelávania na základných a stredných školách, menej sa už hodnotia jeho dosahy na vysoké školy.
Ani v univerzitnom prostredí však nemožno existujúcu výučbu na diaľku považovať za plnohodnotnú náhradu prezenčných foriem vzdelávania. Dokonca aj online kurzy ponúkané rôznymi vzdelávacími inštitúciami obsahovali vždy určitý počet hodín priameho kontaktu študenta a pedagóga.
Kvalitné univerzity označujú prezenčné vzdelávane za základ rozvoja poznatkov u študentov.
Univerzity sú o stretávaní
Na vysokých školách sa rozmanité elementy digitálnej výučby presadzovali už aj v minulosti, najskôr ako podpora prezenčnej výučby, neskôr ako jej doplnok a súčasť a napokon aj ako určitá alternatíva klasických prezenčných programov.
V súčasnosti, počas koronakrízy, sa online výučba stala pre školy v istom zmysle „šťastnou záchranou“. Bez digitálnych a virtuálnych formátov by sa obidva semestre roka 2020 nedali efektívne zrealizovať.
Napriek tomu, že digitálne elementy predstavujú cenný a užitočný prínos pre vysokoškolské vzdelávanie, stále platí, a to aj v čase masívneho presunu vzdelávania do online priestoru, že zásadný význam pre podstatu a princípy fungovania univerzít má prezenčné vzdelávanie.
Univerzity sú odnepamäti miestom stretávania. Vedomosti, poznanie, kritika, inovácie – všetko toto vzniká iba ako dôsledok spoločne využívaného sociálneho priestoru. Tomuto spoločenskému priestoru nedokážu ponúknuť virtuálne formáty nijakú plnohodnotnú náhradu.
