Autorka je senior analytička portálu Euractiv.sk, okrem zahraničnej a bezpečnostnej politiky pokrýva aj témy jednotného digitálneho trhu EÚ
V roku 2021 sa do popredia dostanú desiatky iniciatív, ktoré budú formovať digitálny trh v celom bloku, no zásadne ovplyvnia online prostredie aj mimo neho. EÚ si totiž chce udržať prvenstvo v nastavovaní štandardov.
Myslí však aj na to, že s obmedzovaním možností môže v priamej úmere rásť aj okliešťovanie inovácií. K nekontrolovateľnému prostrediu núl a jednotiek preto treba pristupovať opatrne.
1. Ako skrotiť giganty
Koncom minulého roka predstavila Európska komisia balík trojice legislatívnych návrhov, ktoré majú ambíciu nastaviť moderné podmienky online služieb a trhu. Na návrhy zákona o digitálnych službách (Digital Services Act), digitálnych trhoch (Digital Markets Act) a spravovaní dát (Digital Governance Act) čakali členské štáty pomerne dlho.
Posledné pravidlá, ktoré Únia v týchto oblastiach prijala, majú vyše dvadsať rokov. V roku 2000 ešte neexistovala ani Wikipédia, LinkedIn a MySpace začínal rásť. Za dve dekády sa internet, služby na ňom, ale najmä sociálne siete prinajmenšom vyvinuli, pričom dnes otriasajú základmi celých spoločností aj štátov.
Dnes len s úžasom sledujeme, aký majú sociálne siete vplyv na šírenie klamstiev postavených na dezinformáciách a popletených údajoch, ešte aj vytrhnutých z kontextu. Ak by Twitter či Facebook nezablokovali odchádzajúcemu americkému prezidentovi účet uprostred nepokojov vo Washingtone 6. januára, ktovie, na čo svojich podporovateľov ešte ďalej huckal a či by to nedopadlo ešte krvavejšie.
Únia a vlády jej členských krajín si chcú od platforiem takúto kontrolu nad obyvateľstvom zobrať späť. Platformy totiž odmietajú zodpovednosť za príspevky, ktoré sa na nich šíria, nemusia ich overovať a následne označovať, odstraňovať včas, či dokonca vôbec. (Rohingovia by mohli rozprávať.)
Okrem právnej zodpovednosti chce Komisia celkovo oklieštiť monopoly na digitálnom trhu, a to aj formou obrovských pokút. Zároveň by to malo umožniť rásť aj iným inovatívnym podnikom, ktoré medzi existujúcimi obrami nemali šancu.
A hoci sa konečnej podoby novej trojice legislatív tento rok nedočkáme, debát o ich finálnej podobe začne vo veľkom pribúdať. Ako prvý prediskutuje návrhy Európsky parlament a jeho relevantné výbory.
2. Podmienky pre obchod s novou ropou
Na Slovensku využíva internet denne alebo takmer každý deň už takmer 90 percent obyvateľov, čo je dokonca viac, ako je európsky priemer (77 percent). Každým klikom sa pritom vytvára informácia o jeho používaní a s ním aj dátová stopa.
Masu týchto dát pritom mnohí vedia efektívne spracovať, od nastavovania marketingu a predaja cez komplexnejšie plánovanie ako doprava, využívanie energie až po tvorbu politík. Dáta sa dnes skúmajú, obchodujú s nimi firmy, dokonca sa dajú ukradnúť či zneužiť. Hovorí sa o nich ako o rope budúcnosti.
