Keď som udalosti okolo spolumajiteľa investičnej skupiny Penta Jaroslava Haščáka sledoval 1. decembra v reálnom čase, myslel som, asi ako väčšina pozorovateľov, že konečne došlo k jeho trestnému stíhaniu za Gorilu, konkrétne v súvislosti s transakciami, ktoré sú v tomto spise Slovenskej informačnej služby (SIS) zachytené.
Napokon sa ukázalo, že polícia Haščáka obvinila a zadržala nie pre obsah nahrávky Gorila, ale len pre jeho snahu túto nahrávku získať a tým zrejme zabrániť jej prípadnému zverejneniu. To, že sa Hasčák pokúšal nelegálne získať nahrávku Gorila, polícia bez zásadných zmien vyšetrovala už od roku 2015.
Napriek prvotným očakávaniam ma preto po hlbšej úvahe prekvapila robustnosť policajného zásahu v sídle Penty a aj viac ako mesačná väzba Jaroslava Haščáka.
Najvyšší súd ho nakoniec vo štvrtok 7. januára z väzby prepustil, pretože senát sudcov Aleny Šiškovej, Petra Farkaša a Martiny Zeleňákovej v prípade nenašiel žiadny dôvod na väzobné stíhanie. Bližšie zdôvodnenia rozhodnutia bude známe až o niekoľko dní.
Aj bez neho už dnes viem opísať svoje pochybnosti, pre ktoré si myslím, že je rozhodnutie o jeho prepustení na slobodu správne a dalo sa očakávať.
Chýbajú zdržanlivosť a nadhľad
Sudcovia svojím rozhodnutím v istom zmysle prekvapili, pretože sa vzopreli volaniu tej časti spoločnosti, ktorá chcela Haščáka vidieť vo väzbe za akúkoľvek cenu a bez ohľadu na dôvodnosť trestného stíhania.
Už prvotné reakcie na sociálnych sieťach a v diskusiách tu na sme.sk naznačujú, že prepustenie Haščáka na slobodu sa nestretlo s pochopením.