Ani pandémia a ani frustrácia z politických bojov neprehlušia správu, že spravodlivosť si našla svoju cestu v prípade falšovania zmeniek televízie Markíza a na devätnásť rokov posiela do väzenia mafiána Mariana Kočnera a jeho komplica Pavla Ruska.
Dnešné rozhodnutie Najvyššieho súdu je ďalšou transfúziou pre roky nivočenú vieru v právny štát.
Kočner si bez pochýb myslel, že mu tento podvod prejde. Nebol zvlášť komplikovaný ani sofistikovaný, lebo rátal so slepotou a hluchotou štátnych orgánov.
Mal nachystanú svoju malú armádu zločineckej spásy: právnikov, prokurátorov, sudcov a sivé eminencie s priamou linkou na policajné špičky.
Bola pripravená zachytiť jeho prípadný pád s drzou istotou, že volič sa nikdy nič z toho nedozvie. Dnes už vidíme oveľa viac než len kontúry schém korupcie: poznáme mená, videli sme tváre a „skutok sa nestal“ je dnes už fráza, ktorá už nefunguje ani ako vtip.
Je možné, že Kočner si stále myslí, že mu prejdú aj ďalšie trestné činy. Je možné, že mnohí ktorí mu pomáhali, sa spoliehajú na formálne chyby, odročené súdy, ohurujúce právne kľučky alebo na krátku pamäť národa.
Vo fungujúcom právnom štáte a v krajine, kde právo nemá len písmená, ale aj ducha, nič z toho nepomáha.
