Autor je profesorom na Vysokej škole technickej a ekonomickej v Českých Budějoviciach
Profesorka Lesáková sa zapojila do diskusie o problémoch a rizikách dlhodobého dištančného vzdelávania tvrdením: "Ani v univerzitnom prostredí nemožno existujúcu výučbu na diaľku považovať za plnohodnotnú náhradu prezenčných foriem vzdelávania." Vďaka tomu, že použila slovo "existujúcu" – predpokladám, že tým myslí slovenskú –, súhlasím. Inak nie.

Osemnásť rokov som pôsobil na online vzdelávaní Liverpoolskej univerzity. Sedel som v Bratislave a študenti boli roztratení po všetkých kontinentoch. Svoje povinnosti si plnili z domu, takže pri formulácii zadaní som musel zohľadňovať aj skutočnosť, že žijú v rozličných časových pásmach, nehovoriac o kultúrnych zvyklostiach.
Párkrát ma pozvali na promócie. Moji študenti boli rozptýlení medzi absolventmi denného štúdia. Nikto z divákov netušil, že mnohí sú v Liverpoole prvýkrát v živote a spolužiakov poznajú iba z virtuálneho priestoru. Popredná svetová univerzita sa nebojí spojiť svoje meno s absolventmi, ktorí všetky svoje aktivity robia výlučne cez internet. Čoho sa obáva profesorka Lesáková?