Iskrenie, ktoré pozorujeme medzi premiérom a ministrom hospodárstva, sa dá rámcovať aj ako osvetová kampaň scitlivujúca verejnosť na neblahý spoločenský fenomén pracovného šikanovania – teda bossingu –, ako si všimol komentátor Dag Daniš.

Tomuto bystrému pozorovaniu protirečí azda len fakt, že Matovič a Sulík sa nevnímajú ako účastníci pracovnoprávneho sporu, ale politickí konkurenti. Správajú sa teda skôr podľa pozície, ktorú im veštia prieskumy, než podľa ich aktuálneho zaradenia, kde premiér môže veľmi rýchlo uťať deklarované trápenie s ministrom doručením návrhu na jeho odvolanie Čaputovej.
Spor je teda skôr demonštráciou, ako vyzerá sentimentálna demokracia, ktorej predstaviteľom je Matovič. S jeho grafmi, ktoré opakujú to, čo už bolo povedané u Závodského na Exprese – teda, že Sulík je idiot –, ešte nie sme celkom v rovine postpravdy. No už sa tu dá nahmatať triumf citov nad rozumom.