Románová veta o tom, že šťastné rodiny sú si podobné, kým tie nešťastné majú každá vlastný spôsob nešťastia, bol síce šikovný spôsob, ako začať príbeh Anny Kareniny, no spoločenské vedy toto tvrdenie vyvracajú.

Tie naopak ukazujú, že čo vnímame ako nešťastie, má vychodené chodníčky či rozpoznateľné schémy. A že spôsoby nešťastia sa dajú bližšie poznávať. Dokonca sa im dá aj predchádzať.
Od spoločenských vied si totiž sľubujeme – okrem zväčšovania balíka poznania – aj liečenie neduhov. Zoberme si domáce násilie. Očakávame, že moderný štát sa pri tomto probléme zmôže na viac, ako len zalamovať rukami a konštatovať, že vztiahnuť ruku na najbližších by sa teda vážne nemalo.