Pri krízach enormného rozsahu, akou pandémia koronavírusu bezpochyby je, sa občas zvykne hovoriť, že zodpovednosť sa bude vyvodzovať až po jej prekonaní. Pretože pri bezprecedentných krízach sú určité prešľapy, zaváhania aj chybné rozhodnutia prirodzenou súčasťou snahy o riešenie.
V septembri Matovič explicitne vyhlásil, že „preberá vedenie boja proti covidu-19 do vlastných rúk s rovnakým cieľom ako počas prvej vlny - vyhrať ho s čo najmenším dopadom na zdravie a životy nevinných ľudí".
Výsledok si pred týždňom zhodnotil vlastným grafom, na ktorom svietilo číslo – viac ako štyritisíc odhadovaných mŕtvych.
A po mesiacoch ničnerobenia opäť psychologickým vydieraním národa a úplne praktickým vydieraním koaličných partnerov rozpadom vlády presadil nové plošné testovanie.
Aby sme si rozumeli. Podporovať treba akékoľvek opatrenia, ktoré smerujú k potlačeniu pandémie. Ale tiež musia byť vedecky podložené a vyargumentované odborníkmi.
Ak premiér v priamom prenose klame, zavádza alebo ohýba realitu tak, aby mu sedela do jeho obsesnej predstavy o plošnom testovaní, je najvyšší čas brať ho na zodpovednosť, pretože práve on hazarduje so životmi ľudí.
Nie, nikto nechce návrat Fica, Danka či Pellegriniho. Ale požiadavka, aby krajina mala príčetného premiéra, nezaslepeného vlastným egom, pre ktoré nie je ochotný počúvať odborníkov, je nanajvýš legitímna.
A preto po udalostiach posledných dní už nie je zhovievavosť voči Matovičovi namieste.
