Autor je bývalý poslanec NR SR
Tento štát je jeden... bordel, chaos, Balkán, sto rokov za opicami, niekedy aj čierna diera. Proste džamahírija. Aspoň tak si hovoríme medzi sebou. Oprávňujú nás na to každodenné zážitky od sledovania premiérových tlačoviek až po nefungovanie verejných a niekedy aj súkromných služieb.
Ale nie je to pravda.
Napriek intenzívnej snahe viacerých politických garnitúr sa zo Slovenska nestala ani diktatúra maskovaná za priamu demokraciu (teda džamahírija), ani balkánska mafiánska republika. Sto rokov za opicami sme boli naposledy v roku 1918 a odvtedy sme sa pozdvihli ako málokto.
Z čiernej diery mečiarizmu sme vyliezli a ani Ficovi sa nepodarilo nás tam zavliecť. (Ak dostane ďalšiu šancu, to už bude iná reč, keďže zjavne stratil všetky zábrany.)
Každý, kto nadáva na slovenské úrady, by mal skúsiť ísť niečo vybaviť napríklad v hlavnom meste Európy v Bruseli.
Riadenie boja s pandémiou svojím chaosom prekvapilo aj najväčších skeptikov, ale lekári a sestry to zatiaľ nevzdali. Keď som si prečítal rozhovor s Andreou Letanovskou, ktorá cez deň poslancuje v parlamente a potom ide slúžiť plnú zmenu na ARO, skoro som sa od dojatia rozplakal.
A tým práve Slovensko provokuje. Ľavým okom človek vidí Viedeň, pravým Užhorod, a keď otvorí obe, zvláštne sa to mieša. Skúsme si povedať tri pravdy o našej krajine, ktoré platia už dlho a pravdepodobne sa ich tak skoro nezbavíme.
Veci sa dejú ľahko, aj tie ťažké
Na Slovensku sa vskutku môže stať čokoľvek. Niekedy to prináša veľké alebo odvážne reformy. Viackrát som zažil, ako medzinárodní odborníci fascinovane pozerali, že čo inde trvá 20 rokov pre strach z reakcie voličov či odborov, u nás niekedy prejde a nikto sa ani nestihne začudovať.
Bohužiaľ, oveľa častejšie to znamená, že ak sa premiér ráno zobudí s nápadom, do večera z toho môže byť schválený zákon - a väčšinou je to hrozná hlúposť.
Zažili sme to veľakrát s Ficom a hoci moji kolegovia z vtedajšej opozície odušu protestovali proti zneužívaniu skráteného legislatívneho konania či chýbajúcemu pripomienkovému konaniu, dnes to veselo funguje opäť.
Len namiesto nápadov z brainstormingov s Bödörom nás riadia facebookové statusy. U nás sa proste veci dejú ľahko, aj tie ťažké. Aj také, čo by sa nemali diať vôbec.
