Autor je politológ, venuje sa dejinám slovenského politického myslenia
Heslom dnešných dní v politike je nepochybne apel na dôležitosť vedy, vedcov či analytikov. Na ich dôležitosť upozorňujú rovnako prezidentka, koaličné a opozičné politické strany, vládni predstavitelia a média. Politika sa akoby mení na predĺženú ruku vedy.
Keď napríklad podpredsedníčka vlády Veronika Remišová odmietla celoplošný skríning, urobila tak na základe odvolania sa na názor vedcov a odborníkov. No aj vládna politika sa snaží svoju legitimitu založiť na vede. Stačí pripomenúť dôraz, aký bol zo strany premiéra Matoviča kladený na anglickú štúdiu, ktorá mala dokazovať pozitíva celoplošného testovania.
Veda ako politikum
V spoločenskom kontexte, v ktorom sa z vedy a dát stali heslá politickej agitácie, nezaškodí si pripomenúť kontroverzného rakúsko-amerického filozofa a metodológa vedy Paula K. Feyerabenda. Podľa jeho názoru „vedu treba chrániť pred ideológiami a spoločnosti, zvlášť spoločnosti demokratické, treba chrániť pred vedou“.
O niečo ďalej sa k tejto myšlienke vracia, keď odvolávanie sa na "rozum", "racionalitu" či "vedecký konsenzus" označuje často za politický manéver.
Veda sa často vzťahuje k politike priamo prostredníctvom vedcov, z ktorých sa stanú verejne známe osobnosti. Viditeľným dôsledkom pandémie ochorenia Covid-19 je aj častý výskyt vedcov a expertov v televíznych štúdiách či novinových anketách.
