Autor je teológ a spisovateľ
Haličsko-viedenský spisovateľ Joseph Roth popísal v románe Radetzkého pochod postupný rozklad a zánik administratívneho a vojenského sveta C. K. monarchie. Na jej udržanie upadajúca rodová šľachta ani panovnícky duch habsburského starca už nestačili a nástup sveta politických požiadaviek iných skupín obyvateľstva nezastavili.
Stredoeurópska verejná úvaha považuje dodnes za zdroj významnej časti spoločenskej a politickej nedokonalosti, dekadencie, komunizmus. Zabúdame pritom, že jedným z dôvodov, prečo sa komunizmus podarilo v strednej Európe implantovať, bola práve kontinuita v mentalitách a psychologických postupoch nemoderného štátu C. K. monarchie, ktorý nebol až na niekoľko zanedbateľných výnimiek schopný sledovať veľké modernizačné trendy štátov na západ od Álp.
Ceremoniálna okázalosť, ku ktorej dnes vzhliadame ako k starým dobrým časom, v ktorých všetci stolovali na Herendoch a v nedeľu sa prechádzali v trojdielnych oblekoch, bolo však len estetizovanou dohrou vnútornej premeny zanikajúcej ríše v duchu Rothovho diela.
Nezničiteľná administratíva bdie
Okrem systematického podceňovania dedičstva v myslení, ktoré nám ríša zachovala v podobne nezničiteľného administratívneho aparátu, na ktorý s ľahkosťou nadviazali ľudáci a komunisti bez toho, aby sa museli vysporiadať so slabosťou prvej republiky, sme sa teda pod vplyvom udalostí rozhodli, že našu dejinnú reflexiu, pohľad na príčinu skazy a úpadku, budeme datovať od nástupu komunizmu a nič predtým sa už nebude vzťahovať na skúmanie naše vlastnej neschopnosti premeniť Slovensko na výkladnú skriňu modernej Európy a sveta.
Naše chápanie politickej kasty vo vzťahu k občanom a otázka, čo vlastne znamená v štáte, sa podobá na Rothove novelizované kritické eseje rakúskej mentality, rovnako nemodernej a zahriaknutej po vojne ako počas posledných dní ríše, ako na to neskôr poukázal Thomas Bernhard.
Ale sú dni, keď sa ešte napriek letargii a rozčarovaniu z nepoučiteľnosti vývoja a rovnakých chýb dokážeme pozastaviť nad fungovaním štátu a jeho predstavou o tom, čím je a na čo slúži.
Dokonalou kastovou elitnou verziou rakúsko-uhorského dedičstva je poukazovanie na akúsi „kritickú infraštruktúru“ štátu, ktorá na prvý pohľad vyzerá ako komando prežitia, ktoré bez nároku na oddych a bežný život bdie, keď my ostatní, nesústredení občania, ležíme a pozeráme seriály a televíznu zábavu.
