Autorka je analytička INESS
Téma potravinovej sebestačnosti na Slovensku, ale aj v susedných krajinách, pravidelne vstáva z popola. Vždy, keď na chvíľu nastane ticho okolo politických káuz a koronakrízy, zjaví sa „problém“ nízkej sebestačnosti.
Argumentácii, že samotný koncept je nejasný a nemal by figurovať ako cieľ v agropolitike, sme venovali celú štúdiu. Najhoršie pri snahe o sebestačnosť je však to, že sa stáva zámienkou pre celú plejádu nezmyselných zákonov, ktoré nielenže nepomáhajú podporiť poľnohospodárstvo, ale mu priamo škodia.
Pozrime sa na niekoľko takých príkladov.
Píšte všetci modrým perom
Pamätáte si ešte odvod pre reťazce? Cieľom bolo prinútiť (zahraničné) reťazce platiť špeciálny odvod z tržieb. Príjmy z neho mali slúžiť, okrem iného, práve na podporu sebestačnosti. Výsledkom odvodu by boli vyššie ceny potravín, ďalšia byrokracia a v neposlednom rade by fungoval ako brzda ďalšieho rozvoja pre menšie reťazce.
Zákon platil len krátko, keďže po vlne kritiky koaličná SNS vlastný zákon zarezala. Happy end, ktorý mohol skončiť aj úplne inak.
