SME

Aj Slováci sa teraz cítia ako cudzinci

Vírus niektoré rozdiely medzi migrantmi a domácimi zvýraznil, iné zmazal.

Ilustračné foto. (Zdroj: SME - JOZEF JAKUBČO)

Autorka je šéfredaktorka The Slovak Spectator

Na otázku, aký mal rok, odpovedá David Rubin záplavou adjektív. Ťažký. Divný. Znepokojivý. Strašidelný. Šialený. Neistý. Únavný.

„Keby som nemal okolo seba ľudí, na ktorých sa môžem obrátiť, keď niečomu nerozumiem, bolo by to pre mňa ešte oveľa ťažšie,“ hovorí Rubin, Newyorčan, ktorý sa na Slovensku usadil pred viac ako desiatimi rokmi a založil jazykovú školu v Bratislave.

To sedí na väčšinu cudzincov, ktorí tu žijú – či už je to pokladníčka v supermarkete, kde nakupujete, váš učiteľ španielčiny alebo medička, ktorá vám nedávno robila výter na covid test.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keď vypukla pandémia, Rubin a ďalší učitelia dostávali maily so správami o opatreniach v angličtine priamo od jazykovej školy, kde pracujú. Bol to pre nich jeden z mála zdrojov informácií. Inak boli cudzinci odkázaní na správy zo Slovak Spectator, Radio Slovakia International a s otázkami o špecifických životných situáciách na neziskovky.

Štátu chvíľu trvalo, kým rozbehol aspoň základné informácie v angličtine, hoci otázky pribúdali: Kedy budem môcť ísť za rodinou? Môžem chodiť do práce, alebo predávať jedlo v mojom bistre? Kedy sa moje deti vrátia do školy? Ak ste cudzinec, hľadanie odpovedí bolo dvojnásobne náročné.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

„Aj v dobrých časoch majú slovenské úrady veľmi málo informácií o tom, že na Slovensku žijú aj cudzinci,“ hovorí Anca Dragu, novinárka anglickej sekcie Radio Slovakia International, ktorá na Slovensko prišla v roku 2000. Komunikácia úradov s ľuďmi, ktorí nehovoria po slovensky, bola podľa nej nulová, okrem informácií o cestovaní do a zo zahraničia.

Tak ako mnohé iné nedostatky, ktoré Slovensko potrebuje vyriešiť, pandémia zvýraznila aj slabé povedomie o tom, že nie všetci obyvatelia sú občania Slovenska a nie všetci hovoria plynule po slovensky.

Neznámi aj v dobrých časoch

„Ľudia sa strácali v papieroch, ktoré museli vyplniť, aby sa mohli hlásiť o podporu,“ hovorí Dragu. „Slováci sa v tom ale strácali tiež, takže sa nedá povedať, že by cudzinci boli diskriminovaní, aj keď museli navyše zápasiť s jazykovou bariérou.“

Obzvlášť v čase epidémie by malo byť v záujme štátu, aby všetci jeho obyvatelia rozumeli, čo sa od nich žiada.

Nikita Žarinov, ktorý prišiel na Slovensko spolu s rodinou z Moskvy, zdôrazňuje, že cudzinci si nenárokujú špeciálnu pozornosť. „Ak chce niekto žiť v cudzej krajine, mal by aspoň trochu rozumieť jej jazyku,“ hovorí.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Na to však treba čas, najmä, ak nepochádzate zo slovanskej krajiny. Nemusíme hneď uveriť hoaxom o tom, že slovenčina je najťažší jazyk na svete, aby sme chápali, že priemerný Talian alebo Angličan si po roku na Slovensku z vyhlášky ÚVZ veľa neprečíta.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C7NYN na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Peter Schutz

Ideologické ťažisko celej koalície leží v extrémistickej lokalite.


Karikatúra denníka SME (Sliacky).


Nataša Holinová

Špeciálna prokuratúra je rozprášená tak vulgárne, ako sa len dá.


Peter Tkačenko

Harabin prezidentom nebude, ale môže o ňom rozhodnúť.


SkryťZatvoriť reklamu