SME

Je to akoby sme si v garáži pustili motor a ešte aj pridávame plyn

O klíme si kladieme falošné otázky.


Už tretí rok chodím do práce na bicykli popri kanáli. Aby som zredukoval svoje emisie oxidu uhličitého, sa snažím čo najmenej používať auto.

Kanál je ľudové pomenovanie pre mŕtve Chorvátske rameno Dunaja v Bratislave. Ako deti sme sa na ňom v zime korčuľovali, hrávali hokej, alebo sa sánkovali ako krátkych svahoch, ktoré sa k nemu zvažujú. Bolo to v desaťročí pred koncom druhého milénia, zhruba v čase, keď sa na medzinárodnej scéne prvýkrát začalo vážne hovoriť o potrebe prijatia záväzkov na zníženie globálneho otepľovania a redukciu skleníkových plynov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Posledné roky kanál v zime nezamŕzal. Málokedy bola dostatočná zima, aby sa na ňom vytvoril ľad a keď už tak iba tenká vrstvička, ktorá väčšinou na druhý deň bola zase preč. A tak ma prekvapilo, že pred pár dňami opäť pokryla ľadová krusta. Celkom tenká a len na niekoľko dní.

Zrejme pomohlo, že v Pacifickom oceáne už od jesene pozorujú vedci fenomén La Ňiňa - Dievčatko, ktorý na rozdiel od svojho známeho bračeka El Ňiňa pôsobí ochladzujúcim efektom, ktorý sa prejavuje aj v Európe. Ľad udržal pár kačíc, ktoré pri ramene žijú, ale deti sa naň neodvážili. La Ňiňa je dočasná, čoskoro zmizne, aby ju opäť mohol nahradiť jej brat, ktorý zase prinesie extrémnejšie teplá. A tak stále dookola.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Už dávno som pochopil, že moja jednotlivá snaha nemá na riešenie klimatickej zmeny, žiadny efekt. Emisie, ktoré bicyklom ušetrím, sú len nepatrným zlomkom z obrovského množstva gigaton uhlíka, ktoré každoročne ľudia vypustia do atmosféry. Práve tento uhlík spôsobuje globálne oteplenie, klimatickú krízu, o ktorej musíme a budeme hovoriť.

Rekordný rok, rekordné desaťročie, rekordné storočie

Rok 2020 bol napriek La Ňiňa druhým najteplejší rokom odkedy si ľudia vôbec vedú pravidelné záznamy. Len o stotiny stupňa globálne nedosiahol na úplne rekordný rok 2016. Rozdiel bol taký nepatrný, že ich meteorológovia či klimatológovia dávajú na jednu roveň.

Klimatická kríza vôbec nebude nejaký vzdialený imaginárny pojem, pretože sa postupne stále intenzívnejšie stáva našou každodennou realitou. A tieto obrazy sa už nestrácajú zapadnuté na zadných stranách, ale plnia titulky novín a prvé minúty správ.

Napokon je však úplne jedno, či svet vlani prekonal rekord alebo nie. Prídu ešte teplejšie roky a nové rekordy. Žijeme v najhorúcejšom období za posledných 800-tisíc rokov. Prvú medzinárodnú dohodu na boj proti klimatickej zmene a rastu globálnej teploty známej ako Kjótsky protokol prijali a podpísali v marci 1998 a z tých 22 rokov, ktoré odvtedy uplynuli, sa až dvadsiatka zaradila medzi rekordne najteplejšie v histórii meraní.

Keď som nastúpil do svojej prvej redakcie pred 17 rokmi, bývali takéto správy kuriozity, ktoré sa spolu so zábermi ľadových medveďov osamotených sa plaviacich na ľadových kryhách zaraďovali na záver televíznych správ alebo na zadné stránky novín. Postupne ich však začalo pribúdať a správy o pokorených teplotných rekordoch a extrémnych zrážkach, suchu či hurikánoch budeme najbližšie roky a desaťročia počúvať pravidelne.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Budú to stále častejšie požiare, aké sme mali možnosť sledovať minulý rok v Kalifornii, alebo predvlani v Austrálii, rozpadajúce sa a miznúce ľadovce v Grónsku alebo Antarktíde, hurikány v Spojených štátoch, Indii, postupne však aj na západnom pobreží Európy, suchá, ktoré budú decimovať úrodu na juhu Slovenska a prívalové dažde strhajúce cesty v slovenských dolinách.

Klimatická kríza vôbec nebude nejaký vzdialený imaginárny pojem, pretože sa postupne stále intenzívnejšie stáva našou každodennou realitou. A tieto obrazy sa už nestrácajú zapadnuté na zadných stranách, ale plnia titulky novín a prvé minúty správ.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Aj keď bývalý americký prezident a burič Donald Trump rád označoval klimatickú zmenu za hoax a výmysel médií, dnes sa v odborných kruhoch nájde už iba málo takých, ktorí by jej existenciu spochybňovali. Rovnaký vedecký konsenzus hovorí, že príčinou klimatickej zmeny sú skleníkové plyny, ktoré vyprodukovali ľudia.

Súvisiaci článok Sme uprostred krízy a tvárime sa, že sa nič nedeje Čítajte 

A aj keď sa politici, ako napríklad Trump a niektoré alternatívne vysvetlenia pokúšajú tvrdiť opak, rast globálnej teploty je priamo úmerný rastu koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére. Ony sú dôvodom, že posledné dekády sú najhorúcejšou epochou odkedy na povrch Zeme vkročila noha inteligentného človeka. A paradoxne práve inteligentný človek je toho príčinou.

Milióntiny hore dole

Predtým ako sa po železných koľajach rozbehol prvý parný vlak a horizonty sa zvlnili tehlovými komínmi uhoľných elektrární a továreň sa koncentrácia oxidu uhličitého takmer milión rokov oscilovala okolo úrovne 250 častíc oxidu uhličitého na milión častíc vzduchu, lepšie povedané 250 milióntin oxidu uhličitého.

Niekedy klesla pod 200 inokedy vystúpila tesne nad 300, čo z histórie dobre poznáme ako striedanie ľadových a medziľadových dôb. Posledných dvetisíc rokov sa držala na úrovni približne 280 milióntin, a tak to bolo aj v roku 1775, keď James Watt vymyslel svoj slávny parný motor, ktorý rozbehol priemyselnú revolúciu.

Dovtedajšiu živú silu, či prírodné živly vodu a vzduch, nahradilo pri poháňaní všetkých mechanizmov a strojov spaľovanie fosílnych palív - milióny rokov hlboko v zemi uloženého uhlíka - najskôr uhlia, neskôr ropy a zemného plynu.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

V apríli 1938 amatérsky klimatológ Guy Stewart Callendar publikoval prevratnú, ale pomerne neznámu štúdiu s názvom “Ľuďmi produkované uhlíkové emisie a ich vplyv na globálnu teplotu”, v ktorej na základe analýzy iných prác a tiež pozorovaného rastu globálnej teploty vyslovil tézu, že za otepľovanie môže rast koncentrácie oxidu uhličitého. V ovzduší sa ho nachádzalo stále iba 296 milióntin.

V decembri 1952 zasiahla Londýn takzvaná Veľká hmla. Špeciálne poveternostné podmienky spojené s rozsiahlym vykurovaním prostredníctvom uhlia a produkciou uholných elektrární priamo v centra mesta si za štyri dni nepreniknuteľného smogu vyžiadali 12-tisíc obetí.

Zhruba v tom období dosiahla koncentrácia 300 milióntin. Podobné podmienky, ako vtedy krátkodobo zasiahli Londýn, dnes panujú pravidelne v niektorých veľkých mestských aglomeráciách, ako je Peking alebo v Delhi.

Znečistenie ovzdušia si v Indii vyžiadalo viac ako 1,67 milióna mŕtvych, teda 18 percent z celkového počtu za uplynulý rok.

Len prednedávnom sa objavil historický záznam zo zborníka z konferencie uhoľných ťažiarov z roku 1965, pod ktorým je podpísaný istý James Garvey, vtedajší prezident spoločnosti Bitumous Coal Research. Už vtedy varoval svojich kolegov z odboru, že je to práve uhoľný priemysel, ktorý môže za rast koncentrácie oxidu uhličitého. V čase konferencie dosiahla koncentrácia 318 milióntin .

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Zvyšovanie objemu oxidu uhličitého v atmosfére sa v priebehu druhej polovice 20. storočia zrýchľovalo, ako sa dovtedy chudobné arabské krajiny alebo Venezuela postupne menili na ropné veľmoci a ropa sa stala palivom celosvetového, no najmä európskeho a severoamerického ekonomického rozmachu.

Stále rýchlejšie

V ére hippies v šesťdesiatych rokoch rástla koncentrácia oxidu uhličitého o 0,85 častice na milión ročne, v nasledujúcom desaťročí to bolo o 1,28 častíc ročne a dekádu po skončení Studenej vojny o 1,5 častice na milión ročne.

Vtedy už vedci hovorili a nedoziernych následkoch pre ľudské spoločenstvo a jeho schopnosť života na planéte Zem. Napriek Kjótskemu protokolu, v ktorom sa 141 krajín sveta zaviazalo postupne znižovať emisie skleníkových plynov, koncentrácia ďalej rástla.

Na začiatku milénia o 1,97 častice na milión ročne, posledných desať rokov o 2,4 častice ročne. Medzi tým sa platnosť Kjótskeho protokolu bez väčšieho úspechu skončila a na sklonku decembra 2020 sme oslávili už päť rokov platnosti ambicióznej Parížskej dohody. Za tých päť rokov ľudstvo vypustilo do atmosféry 180 gigaton oxidu uhličitého z celkového množstva 1600 gigaton vyprodukovaných od objavu Jamesa Watta. Teda viac ako desatinu celkového množstva oxidu uhličitého sme vypustili len za posledných päť rokov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

V novembri 2019, teda 40 rokov po tom, ako medzinárodná vedecká komunita prijala klimatickú zmenu spôsobenú človekom ako platný konsenzus, podpísalo jedenásťtisíc vedcov zo 150 krajín sveta výzvu s dôležitým odkazom: ak nezačneme okamžite vyvíjať kroky na zásadné, hlboké a trvalé zmeny v spôsobe nášho života, čoskoro budeme svedkami nevýslovného ľudského utrpenia. Koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére dosiahla takmer 412 milióntin.

Rast koncentrácie zobrazuje známa Keelingová krivka nazvaná po klimatológovi Charlesovi Davidovi Keelingovi, ktorý v roku 1958 odštartoval monitorovací program koncentrácie oxidu uhličitého na observatóriu Mauna Loa na Havaji.

Toto množstvo oxidu uhličitého, a netreba zabúdať aj na ďalšie skleníkové plyny, ktorých koncentrácia rastie porovnateľne rýchlo, sa už premietlo do globálneho oteplenia o jeden stupeň Celzia.

A emisie skleníkových plynov napriek medzinárodným dohodám, sľubom politikov, nekonečným konferenciám neustále rastú a podľa projekcií na základe prísľubov jednotlivých štátov budú rásť aj najbližšie desaťročia.

A s spolu tým ako ich bude pribúdať, bude rásť globálna teplota.

  • pri koncentrácii 450 častíc CO2 dosiahne oteplenie 1,8°C
  • pri koncentrácii 600 častíc CO2 dosiahne oteplenie 3°C
  • pri koncentrácii 900 častíc CO2 dosiahne oteplenie 4,5°C

Naša súčasná trajektória emisií skleníkových plynov naznačuje, že 900 častíc na milión dosiahneme pred koncom storočia. Akoby sme v garáži nechali pustené dieslové auto a pomaly sa dusili výfukovými plynmi a namiesto toho, aby sme sa snažili motor zastaviť, ešte pridávame plyn.

Falošné dilemy

Diskusia o klimatickej kríze často ponúka rôzne falošné dilemy. Aké technológie potrebujeme vymyslieť, aby sme odčerpali uhlík z atmosféry? Koľko stromov máme vysadiť, aby urobili to isté?

Alebo prečo má Európa znižovať svoje emisie rýchlejšie, ak to nikto nerobí? Máme nahradiť ropu a uhlie, zemným plynom? Alebo flotilu áut so spaľovacími motormi najskôr hybridmi a až neskôr elektroautami? Alebo máme všetci do práce jazdiť na bicykli?

Tieto otázky nás odvádzajú od podstaty. Každou desatinou oteplenia spúšťame procesy, ktoré na konci vyústia do dramatickej zmeny podmienok na život, ako ho poznáme, a pre fungovanie ľudského druhu.

Kedy nastane? Už prebieha, ale aby sme dokázali udržať podmienky života a škody, ktoré klimatická zmena prinesie v únosnej hranici, nesmie oteplenie presiahnuť 1,5°C. Najnovšie správy a výskumy Svetovej meteorologickej organizácie hovoria, že existuje až 24 % šanca, že túto hranice prekonáme do roku 2025.

Preto je najdôležitejšou debatou dnešných dní, ako najrýchlejšie znížiť objemy emisií skleníkových plynov, aby sme dokázali udržať oteplenie pod hranicou 1,5°C.

Čo môže spraviť každý jeden z nás pre zníženie objemu emisií, ale hlavne ako spoločne vieme vytvoriť tlak na systémové zmeny v priemysle, doprave, energetike či poľnohospodárstve. Lebo ak dnes neurobíme nič, už o niekoľko rokov môže byť neskoro.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Peter Schutz

Ideologické ťažisko celej koalície leží v extrémistickej lokalite.


Karikatúra denníka SME (Sliacky).


Nataša Holinová

Špeciálna prokuratúra je rozprášená tak vulgárne, ako sa len dá.


Peter Tkačenko

Harabin prezidentom nebude, ale môže o ňom rozhodnúť.


SkryťZatvoriť reklamu