SME
Štvrtok, 21. október, 2021 | Meniny má UršuľaKrížovkyKrížovky
PÍŠE DANIEL STARUCH - FÓRUM

Kto má v rukách volebné obdobie parlamentu

Nie je na mieste znovu premyslieť ústavné pravidlá?

Ilustračné foto. (Zdroj: TASR)

Autor je študent práva na Masarykovej univerzite v Brne

Aktuálna referendová iniciatíva strany Hlas-sociálna demokracia nám dovoľuje sa zamyslieť nad otázkou predčasného ukončovania volebného obdobia parlamentu, ale trochu inak, ako sa o to uvedená opozičná strana pokúša.

Štyri roky na vládnutie

Princípom našej ústavy je, že v zásade každá moc je tu len na určený čas, po ktorom sa musí obnoviť. Parlamentu ústava predpisuje volebné obdobie trvajúce štyri roky, to začína plynúť v deň volieb. Ústava zároveň ustanovuje, že voľby sa musia konať v termíne neprekračujúcom toto volebné obdobie.

Princíp vlády na čas sleduje veľmi dôležitý cieľ: občania, voliči ako suverén majú právo rozdať karty, a to pravidelne.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Princíp vlády na čas sleduje ale aj iný veľmi dôležitý cieľ: moc by mala mať dostatočný časový priestor realizovať svoj program, v tomto prípade najmä prijímať zákony. Možno aj na nejakú dobu byť imunizovaná od voličov, aby vedela presadzovať aj menej populárne opatrenia.

Prvý cieľ je zabezpečovaný tak, že raz daná moc je tu v prípade parlamentu len na štyri roky, ani o deň viac, a nejde to predĺžiť. Platia výnimky v čase vojny, vojnového stavu a výnimočného stavu, keď sa volebné obdobie predlžuje (neplatia však v núdzovom stave).

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Zmysluplnosť druhého cieľa môže byť naplnená iba vtedy, ak tu je konkrétna či legitímna moc, inými slovami väčšina v parlamente, ktorá môže a vie vládnuť. Čo znamená, že parlament má rokovať a rozhodovať, prijímať zákony.

Ak toho nie je schopný, lebo tu nie je väčšina a nepodarilo sa ju pre rôzne dôvody sformovať, karty znovu rozdajú voliči. To platí aj v prípade, že sa parlament pod vplyvom výnimočných udalostí delegitimizoval, i keď má funkčnú väčšinu; preto sa v roku 2018 po vražde a protestoch oprávnene spomínali ako jedno z riešení aj predčasné voľby.

Kto rozpúšťa parlament

Túto zmysluplnosť v našej ústave zabezpečuje inštitút rozpustenia Národnej rady. Volebné obdobie parlamentu sa nekončí len uplynutím štyroch rokov, ale aj jeho rozpustením.

V rukách má rozpustenie parlamentu prezident, ale len pre vybrané dôvody. Jedným z týchto dôvodov je aj opakovaná neschopnosť sformovať vládnu väčšinu.

K rozpusteniu parlamentu podľa súčasných pravidiel však nikdy nedošlo. Všetky tri skrátenia volebného obdobia Národnej rady (1994, 2006, 2012) sa diali na základe ad hoc prijatého ústavného zákona.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Cez víkend si Smer svoju armádu kamikadze nezaočkovaných bezrúškarov zvolal do Rimavskej Soboty.


Judita a Tomáš

Na jej verzii nesedeli nože, rany ani stopy krvi.


10 h
Petra Vlhová a Matej Gemza.

Gemza rozpráva pred začiatkom sezóny.


17 h
Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO).

Lesníkov ubudne aj bez reformy.


15 h

Neprehliadnite tiež

Zuzana Kepplová.

Výtržníci z protestov sa tešia z nenápadných trestov.


15 h
Peter Schut.

Jednomyseľné je podozrenie, čo je skutočným zámerom zníženia platby za poistencov štátu.


17 h
Peter Tkačenko

Sme rodina premiérovi blokuje kľúčové reformy.


18 h
Zuzana Kepplová, komentátorka denníka SME.

Šéf Smeru ako hlas nahnevanej ulice? Ale, dajte pokoj!


18 h
Skryť Zatvoriť reklamu