Autor je študent práva na Masarykovej univerzite v Brne
Aktuálna referendová iniciatíva strany Hlas-sociálna demokracia nám dovoľuje sa zamyslieť nad otázkou predčasného ukončovania volebného obdobia parlamentu, ale trochu inak, ako sa o to uvedená opozičná strana pokúša.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
Štyri roky na vládnutie
Princípom našej ústavy je, že v zásade každá moc je tu len na určený čas, po ktorom sa musí obnoviť. Parlamentu ústava predpisuje volebné obdobie trvajúce štyri roky, to začína plynúť v deň volieb. Ústava zároveň ustanovuje, že voľby sa musia konať v termíne neprekračujúcom toto volebné obdobie.
Princíp vlády na čas sleduje veľmi dôležitý cieľ: občania, voliči ako suverén majú právo rozdať karty, a to pravidelne.
Princíp vlády na čas sleduje ale aj iný veľmi dôležitý cieľ: moc by mala mať dostatočný časový priestor realizovať svoj program, v tomto prípade najmä prijímať zákony. Možno aj na nejakú dobu byť imunizovaná od voličov, aby vedela presadzovať aj menej populárne opatrenia.
Prvý cieľ je zabezpečovaný tak, že raz daná moc je tu v prípade parlamentu len na štyri roky, ani o deň viac, a nejde to predĺžiť. Platia výnimky v čase vojny, vojnového stavu a výnimočného stavu, keď sa volebné obdobie predlžuje (neplatia však v núdzovom stave).
Zmysluplnosť druhého cieľa môže byť naplnená iba vtedy, ak tu je konkrétna či legitímna moc, inými slovami väčšina v parlamente, ktorá môže a vie vládnuť. Čo znamená, že parlament má rokovať a rozhodovať, prijímať zákony.
Ak toho nie je schopný, lebo tu nie je väčšina a nepodarilo sa ju pre rôzne dôvody sformovať, karty znovu rozdajú voliči. To platí aj v prípade, že sa parlament pod vplyvom výnimočných udalostí delegitimizoval, i keď má funkčnú väčšinu; preto sa v roku 2018 po vražde a protestoch oprávnene spomínali ako jedno z riešení aj predčasné voľby.
Kto rozpúšťa parlament
Túto zmysluplnosť v našej ústave zabezpečuje inštitút rozpustenia Národnej rady. Volebné obdobie parlamentu sa nekončí len uplynutím štyroch rokov, ale aj jeho rozpustením.
V rukách má rozpustenie parlamentu prezident, ale len pre vybrané dôvody. Jedným z týchto dôvodov je aj opakovaná neschopnosť sformovať vládnu väčšinu.
K rozpusteniu parlamentu podľa súčasných pravidiel však nikdy nedošlo. Všetky tri skrátenia volebného obdobia Národnej rady (1994, 2006, 2012) sa diali na základe ad hoc prijatého ústavného zákona.