Ešte pred týždňom sa Jaroslav Naď sťažoval, že médiá naplnili diskusné relácie kadekým, len nie predstaviteľmi OĽaNO. Veru, naprieč diskusnými reláciami by sa také nemuselo stať.
Avšak fakt, že tesne pred spustením skríningu nebolo toho, kto by z pozvaných koaličníkov túto myšlienku srdnato obhajoval, je najmä problém obyčajných.

V nedeľu už minister Naď sedel v Markíze, takže s ním proklamovanou „cenzúrou názorov OĽaNO“ to nebude až také horúce.
Kde-tu by sa výčitkám dala nájsť aj pevnejšia pôda, ako je ministrova paranoja.
Napríklad, keď vo verejnoprávnom médiu hladko preberú opozíciou ponúknutý slovník a pýtajú sa na „politických väzňov“ (to vážne?!).
Že by OĽaNO chýbal práve mediálny priestor, zdá sa nepravdepodobné (koľko tlačoviek a statusov denne treba?). A sotva možno kyticu prieskumov, ktoré televízie doručili uplynulý víkend – ukazujúce na ďalší prepad preferencií strany a väčšinovú nespokojnosť s manažovaním pandémie Igorom Matovičom –, vysvetliť mediálnym útlakom.