Text zaznel ako úvodné slovo v pléne NR SR 27. 1. 2021, predniesol ho minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Titulky sú redakčné
Dovoľte mi využiť túto príležitosť na pripomenutie dnešného Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu. Každoročne si 27. januára pripomíname výročie oslobodenia koncentračného tábora Osvienčim-Birkenau a zároveň vzdávame úctu miliónom zavraždených Židov a všetkých tých, ktorých zabila zvrátená ideológia.
Tento deň je historickým mementom, ale zároveň aj apelom do súčasnosti, aby sme neboli hluchí a slepí voči všetkým prejavom nenávisti a extrémizmu. Tohto zla je dnes okolo nás príliš veľa a preto nesmieme byť voči nemu ľahostajní.
***
Národnú radu si ctím a považujem ju ako inštitúciu, a osobitne výbory, ktoré sa zaoberajú zahraničnou politikou, za dôležitých partnerov pri presadzovaní záujmov Slovenskej republiky v zahraničnej politike. Chcem poslancov ubezpečiť o mojej pripravenosti na spoluprácu a komunikáciu s cieľom obhájiť miesto Slovenska vo svete.
Dovoľte na úvod pripomenúť, že vypracovanie Bezpečnostnej stratégie 2020 vychádza zo záväzku vlády z jej programového vyhlásenia. Predkladaný dokument je výsledkom naozaj maximálne širokej prierezovej spolupráce všetkých rezortov a mnohých ďalších vládnych inštitúcií, ktoré sa podieľajú na tom, čo je naším spoločným cieľom – dosiahnuť najvyššiu možnú mieru bezpečnosti pre našu krajinu.
Bezpečnostná stratégia bola predmetom rokovania výborov, kde som čelil mnohým otázkam. Bola to dobrá a korektná diskusia. Využijem však túto príležitosť na zdôraznenie niekoľkých politických bodov, ktoré považujem za dôležité.
Nesamozrejmá bezpečnosť
Čo je bezpečnosť a načo vlastne potrebujeme stratégiu?
Bezpečnosť je jednou zo základných funkcií štátu. Na to, aby ju štát mohol poskytnúť občanom, musí mať svoje základné dokumenty, v ktorých je vyjadrená politická zhoda na úrovni vlády a parlamentu v tejto oblasti.
Inými slovami, od tohto dokumentu sa odvíja činnosť a spolupráca všetkých orgánov štátu tak, aby sledovali spoločný cieľ, a nestalo sa, že na základné otázky bezpečnosti budeme mať na úrovni vlády zásadné odlišné názory.
“Bezpečnosť si vieme predstaviť úplne presne, ale až vtedy, keď nám chýba. Vtedy sa spravidla vynárajú otázky, či sme pre vlastnú bezpečnosť urobili dosť.
„
V tejto súvislosti sa natíska základná otázka – čo to vlastne "bezpečnosť" je? Hovoríme o nej veľa, ale sám si uvedomujem, že v bežnej reči sa tento výraz používa obyčajne v zjednodušených neúplných významoch.
Skúsim to teda povedať čo najjednoduchšie – bezpečnosť je stav, keď štát môže vykonávať svoje funkcie, poskytovať služby občanom, a občania i štát samotný nie sú obmedzovaní či už vonkajšími, alebo vnútornými okolnosťami, udalosťami a môžu, samozrejme v medziach zákona, normálne fungovať.
Hovoriť v tomto komplexnom význame o bezpečnosti je veľmi zložité, paradoxne napriek tomu, že si bezpečnosť dennodenne užívame bez toho, aby sme si to sami uvedomovali.
Bezpečnosť si naopak vieme predstaviť úplne presne, ale až vtedy, keď nám chýba. Vtedy sa spravidla vynárajú otázky, či sme pre vlastnú bezpečnosť urobili dosť. Preto zodpovedný štát do nej investuje zverené prostriedky s cieľom predchádzať situáciám, ktoré nás oberajú o to, čo voláme "normálny život".
Verím preto, že budete so mnou súhlasiť, že neinvestovať do bezpečnosti by bolo hrubou nezodpovednosťou.
Toto je už iný svet
Prečo potrebujeme novú bezpečnostnú stratégiu?
Hlavný dôvod je, že svet okolo nás sa dramaticky mení. Od prijatia stratégie v roku 2005 je bezpečnostné prostredie výrazne odlišné a svoju cestu v tomto ohľade prešlo aj Slovensko.
Aj my sme inou krajinou dnes ako pred 15 rokmi, tým, že sme súčasťou EÚ a NATO, a samozrejme aj tým, ako sme v tomto období spravovali vlastnú krajinu.
Novú BS potrebujeme preto, lebo sme konfrontovaní s pokračujúcimi tradičnými vojenskými hrozbami - tak ako sme ich svedkami v mnohých dlhodobých regionálnych konfliktoch vrátane teritoriálnej agresie proti Ukrajine, nášmu bezprostrednému susedovi, ako aj nástupom nových fenoménov, akými sú teroristické útoky, použitie chemických zbraní, a to aj na území EÚ alebo nedávno proti politickým oponentom. Hybridné vojny, dezinformácie, kybernetické útoky a asi najhmatateľnejšie to vidíme teraz uprostred pandémie.
V tomto momente, keď prerokovávame bezpečnostnú stratégiu, vidíme, že to, čo znelo nedávno ako sci-fi, je dnes krutou realitou, a pandémia jasne ukazuje našu zraniteľnosť vo všetkých oblastiach.
Dnes sa vieme bezpečnosti dokonca dotknúť - ale ako som povedal na úvod, je to až vtedy, keď jej máme menej a náš život nie je taký, ako sme si naň zvykli, keď sa bezpečnosťou zaoberali len experti.
Pripomínam, bezpečnosť, to je aj bezpečnosť nemocníc, elektrární a celej energetickej sústavy, bánk, informačných systémov a kľúčovej infraštruktúry štátu, pričom, ako sme videli u niektorých našich spojencov v Únii i v NATO, tento rozmer bezpečnosti môže byť premysleným cieľom zahraničných aktérov.
Podpora naprieč parlamentom
Bod tretí v mojom úvodnom slove by mohol byť venovaný domácemu politickému kontextu a pripomenutiu toho, prečo v NR SR neuspela BS prijatá vládou v roku 2017. Ak dovolíte, vynechám tento pohľad späť, pretože chcem v takej vážnej otázke, ako je bezpečnosť, ukázať, že by sa ňou nemali vytĺkať domáce politické body. O osude BS z roku 2017 bolo povedané všetko.
Namiesto toho by som chcel využiť túto príležitosť a požiadať vás, aby sme, práve v tejto zložitej situácii - tak pandemickej, ako aj politickej - v takej dôležitej otázke potiahli spolu. Uchádzam sa preto o podporu nielen koalície, ale aj poslancov z opozície.
Dávam do pozornosti, že vo všetkých troch výboroch, kde sme o stratégii debatovali s predstaviteľmi všetkých politických strán a prúdov zastúpených v parlamente, prevažoval súhlas s jej podstatnými piliermi. A až na malé výnimky boli naše diskusie skôr o odlišných akcentoch.
Želám si, aby to bola práve bezpečnosť, na čom dokážeme prekonať koalično-opozičné zákopy. Pretože: bezpečnosť iste nie je všetko, ale bez bezpečnosti je všetko nič.
Autor: Ivan Korčok
