SME
Piatok, 23. apríl, 2021 | Meniny má VojtechKrížovkyKrížovky
AUTORSKÁ STRANA JAKUBA FILA

Horúčka, s ktorou nič nerobíme, povedie ku kolapsu

Scenáre krízy nie sú optimistické.

Najskôr sa objaví bolesť tela, potom len nepatrná teplota, neskôr sa pridajú kašeľ a prudké horúčky. Strachom o svojich rodičov, partnerov či starkých si v posledných mesiacoch pandémie koronavírusu prešli mnohí z nás. Žiaľ, viacerí o svojich najbližších skutočne prišli.

Veľmi dobre vieme, čo to znamená, keď ľudská teplota začne stúpať nad svoju normálnu hodnotu 36 °C. Tesne nad 37 °C sa začneme cítiť zle, 38 °C síce ešte zvládame, ale naša schopnosť vykonávať dennú rutinu je obmedzená, potíme sa, svaly a kĺby bolia.

Niekedy v tomto momente nasadzujeme liečbu a snažíme sa teplotu zraziť, pretože pri 40 °C nie je človek ani schopný vstať z postele a teplota 42 °C je pre ľudský organizmus smrteľná.

Zem je ako obrovský superorganizmus, ktorého jednotlivé súčasti sa navzájom ovplyvňujú, a práve to je dôvod, prečo sú vôbec schopné prežiť, predstavil koncom šesťdesiatych rokov sformuloval chemik James Lovelock.

Nazval ho Gaia a podľa jeho hypotézy sú všetky živé organizmy vrátane ľudí súčasťou veľkého celku a existujú práve preto, aby mohol fungovať.

Homo sapiens sa po desať tisícročiach harmónie a symbiózy zmenili na chorobu, ktorá tento superorganizmus ničí.

Veda dokazuje, že naša planéta je v stave akútnej horúčky a tá naďalej stúpa. Kvôli nám.

Smerom ku kolapsu

Práve k chorobe a horúčke prirovnal klimatickú zmenu a otepľovanie planéty slovenský klimatológ Jozef Pecho. "Pre planétu je nastavený globálny termostat veľmi citlivý."

Už dnes je priemerná globálna teplota zhruba o jeden stupeň vyššia ako dlhodobý priemer v 20 storočí 12,7 °C. Aj keby sme okamžite prestali produkovať skleníkové plyny, zotrvačný efekt vypustených emisií bude planétu zohrievať ešte aj v nasledujúcom období.

Kedy horúčka planéty začne byť taká vysoká, že organizmus začne kolabovať? Už v roku 2009 medzinárodná vedecká komunita reprezentovaná Medzivládnym panelom OSN pre klimatickú klímu stanovila, že dlhodobý cieľ pre rast globálnej priemernej teploty je maximálne 2 °C do konca 21. storočia.

Ale už o šesť rokov neskôr na základe najnovších vedeckých poznatkov túto hranicu sprísnili na 1,5 °C a definitívne ju ako cieľ celého medzinárodného úsilia potvrdila Parížska klimatická dohoda.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Táto hranica nie je nejaký bod varu, po ktorého prekročení sa zrazu spustí konkrétny chemický proces. Zvieratá či rastliny nezačnú zomierať náhle v jeden presne stanovený deň, kedy pomyselný globálny teplomer ukáže o 1,5 °C viac.

Už dnes pri koncentrácií 414 častíc oxidu uhličitého na milión oproti 280 milióntinám oproti porovnávaciemu obdobiu v 19. storočí a globálnej teplote vyššej o jeden stupeň sledujeme mnohé prejavy a udalosti, ktoré sú priamo spojené s klimatickou zmenou a globálnym otepľovaním.

Medzivládny panel OSN pre klimatickú zmenu vydáva pravidelné hodnotiace správy o vývoji zmeny klímy, tá posledná vyšla v roku 2014. Opisuje celú škálu príznakov choroby, ktorá postihla našu planétu - prejavov klimatickej zmeny: rekordne teplé roky - 30 rokov od roku 1980 bolo najteplejších za minimálne 1400 rokov; prehrievanie oceánov, ktoré absorbujú až 90 percent všetkej energie nahromadenej na Zemi, okyslenie oceánov, pretože okrem tepla pohlcujú aj väčšinu oxidu uhličitého, zmeny v prúdení zrážok, rozpad Grónskeho a Atlantického ľadovca a s nimi spojené stúpanie morských hladín, ktoré ešte zvýrazňuje teplotné rozpínanie vody. Všetko to je doplnené zosilňujúcimi sa extrémami počasia v podobe hurikánov, dlhotrvajúceho sucha, prívalových dažďov.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Pokračujúcim rastom globálnej teploty sa budú radikálne meniť podmienky na existenciu mnohých druhov. Štúdia University of East Anglia, the James Cook University a mimovládne organizácie WWF z roku 2018 ukazuje, že pri oteplení o 2 °C môže dôjsť k ohrozeniu štvrtiny druhov živočíchov a rastlín v ôsmich skúmaných oblastiach, ktoré sú bohaté na biodiverzitu. Oteplenie o 4,5 °C môže ohroziť a polovicu druhov. A obe tieto alternatívy sú až príliš reálne.

Prognózy choroby

Hodnotiace správy totiž ponúkajú predpovede, ako bude choroba planéty vyzerať, ak začneme niečo robiť, ale rovnako aj keď zostane všetko po starom. Napriek Kjótskemu protokolu aj Parížskej klimatickej dohode a napriek 25 medzinárodným výročným klimatickým konferenciám za posledné štvrťstoročie koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére neustále rastie.

Každým ďalším rokom sa vzďaľujeme od toho, aby sme aj prijatím narazantnejších krokov dokázali naplniť náš dlhodobý cieľ - udržať oteplenie pod 1,5 °C do konca storočia.

Medzivládny panel pre klimatickú zmenu pracuje so stovkami modelov, na základe rôznych premenných, ale vytvára štyri základné scenáre budúceho vývoja koncentrácií oxidu uhličitého a skleníkových plynov v atmosfére, od ktorých sa odvíjajú predpoklady rastu globálnej teploty, ale tiež rýchlosti rastu morských hladín, zmeny zrážok alebo rozpadu ľadovcov. Nazývajú sa Reprezentatívne smery vývoja koncentrácií - a poznáme ich ako modely RCP2,6, RCP4,5, RCP6 a RCP8,5.

Pri najoptimistickejšom scenári RCP2,6 začnú celosvetové emisie oxidu uhličitého klesať už v tomto roku v druhej polovici storočia dosiahnu nulu a dokonca vypustíme menej emisií, ako ich príroda alebo naše budúce technológie zachytia. Oteplenie dosiahne na konci storočia 1,5 až 2 °C.

Minulý rok globálne emisie síce klesli o viac ako 7 %, ale očakáva sa, že po prekonaní pandémie bude pokračovať ich rast. Na to, aby sme dosiahli scenár RCP2,6 by museli každý rok klesnúť emisie v rovnakom objeme ako vlani až na nulu.

Pri najhoršom scenári RCP8,5 emisie neprestanú klesať prinajmenšom do roku 2080, rast teploty sa odhaduje na konci storočia o 4,3 °C.

Ktorý scenár je pravdepodobný?

O tom, ktorý z týchto scenárov je najpravdepodobnejší, sa vedú neustále diskusie. Ak by sme nič nezmenili a krivka emisií skleníkových plynov by pokračovala v raste, tak ako to bolo doteraz, najpravdepodobnejší by bol scenár RCP8,5, niekedy označovaný aj najhorší možný.

Viacerí vedci aj analytici upozornili, že tento scenár počíta s prudkým rastom spotreby čierneho uhlia, ktorý sa ukazuje ako nereálny, pretože jeho spotreba celosvetovo kulminovala v posledných rokoch. Iní spochybňujú reálnosť tohto scenára zmenou v prospech zelených energií.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Šiesta hodnotiaca správa Medzivládneho klimatického panelu by mala vyjsť v júni 2022. Správa reviduje existujúce scenáre a hodnoty samotných emisií, ktoré sú pre naplnenia jednotlivých scenárov potrebné.

Upozorňujú, že v doterajších modeloch sme podceňovali oxid uhličitý a pripisovali mu nižšiu skleníkovú silu, ako v skutočností má. Čím dochádzajú k záveru, že aj pri jeho nižších koncentráciách v atmosfére musíme počítať s vyšším nárastom priemernej teploty alebo s rýchlejším rozpadom ľadovcov.

Medzitým rozpad ľadovcov skutočne pokračuje bezprecedentným tempom. V lete 2020 sa na základe 40-ročných pozorovaní stanovilo, že ľadovec v Grónsku dosiahol svoj hraničný bod. Jeho rozpad bude pokračovať, aj keby sme zastavili otepľovanie.

V Arktíde, najmä jej ruskej časti, dosiahli teploty počas leta 2020 rekordné hodnoty, v júni tam namerali síce nakrátko, ale aj tak rekordných 38 °C. Tieto teplotné anomálie, ktoré budú čoraz častejším štandardom, prispievajú k roztápaniu permafrostu a rozsiahlym požiarom. Z permafrostu sa uvoľňuje metán, v horizonte storočia 25-násobné silnejší skleníkový plyn než oxid uhličitý.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Požiare premieňajú na oxidu uhličitý doterajšie rozsiahle tundry, ktoré spolu s tropickými dažďovými pralesmi tvoria prednú líniu prírodných biotopov v boji proti klimatickej kríze.

Podobné požiare minulý rok premenili na spálenisko doslova celú Kaliforniu, vyžiadali si 31 mŕtvych, takmer desaťtisíc zničených domov a 12-miliardové škody. Len za jeden rok.

V Bengálskom zálive sa v máji 2020 sformoval cyklón Amphan, ktorý prvýkrát za posledných dvadsať rokov dostal prívlastok super a išlo o jednu zo štyroch najsilnejších búrok zaznamenanú v Indickom oceáne. V Indii a Bangladéši si vyžiadal 127 mŕtvych a spôsobil škody za 13 miliárd dolárov.

Nemožno viac otáľať

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

A to sme zatiaľ dosiahli oteplenie len o jeden stupeň. Aj keď oficiálne projekcie Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu najhorší možný scenár nepovažujú za pravdepodobný, rovnako náročné však bude dosiahnuť najlepší scenár RCP2.6. Veľká časť vedcov už dnes upozorňuje, že možný je iba s veľkou snahou všetkých zainteresovaných - štátov, súkromných spoločností aj občanov.

Zem trpí horúčkou a ak niečo neurobíme, je vysoká pravdepodobnosť, že sa bude naďalej zhoršovať. Jediná možnosť, ako to zvrátiť, je radikálne znížiť emisie skleníkových plynov. Ale rovnako ako sme sa naučili pri covide a lockdownoch, čím neskôr začneme s opatreniami, tým dlhšie trvá, kým sa dostavia ich výsledky. Aj v prípade emisií a oxidu uhličitého to bude trvať desaťročia priam storočia.

Aj keď najviac modelov sa sústredí iba na vývoj do roku 2100, otepľovanie sa náhle neskončí. Dlhodobejšie projekcie sú v súčasnosti naozaj veľmi ťažké a komplikované.

Napríklad scenár pre RCP 2,6 počíta s tým, že už v roku 2070 budeme mať takzvané negatívne emisie – teda zachytíme viac oxidu uhličitého, než vyrobíme. V takom prípade bude oteplenie v 23. storočí na úrovni 0 až 1,2 °C oproti hodnotám spred industriálnej revolúcie.

V prípade pokračujúceho najhoršieho scenára RCP 8,5 počítajú s koncentráciou oxidu uhličitého v 23. storočí na úrovni 2250 častíc na milión, teda sedemkrát vyššou ako pred industriálnou revolúciou a oteplením, ktoré môže dosiahnuť až 12 °C.

Nemali by sme preto už viac otáľať. Ak chceme sami prežiť, musíme nasadiť planéte intenzívnu liečbu.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Klimatická zmena

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Autorská strana, Klíma, Slovensko a Európa
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) spustilo prihlasovanie na očkovanie proti ochoreniu COVID-19 prostredníctvom tzv. čakárne.

Na západe je o ňu extrémny záujem, na východe minimálny.

10 h

Bolo to ťažké, ale je to dobrá správa nielen pre žurnalistiku.

4 h

Neprehliadnite tiež

Výber šéfredaktorky - Beata Balogová

Beata Balogová vyberá najlepšie články týždňa.

6 h

Karikatúra denníka SME (Sliacky).

6 h
KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Tri je asi málo

Peter Schutz.

Je chvályhodné, že prvou krajinou, ktorá hlási preriedenie ruskej ambasády, je Slovensko. Ale bude to stačiť?

9 h
Týždeň Petra Schutza

Rýchle uvoľňovanie dokazuje, že vláda v tom má stále hokej. Experti varujú.

11 h