Práca z domu nebola pre nich alternatívou. Ani rozosievanie bludov o zbytočnosti rúšok. Nenadávali na obmedzenia v diskrétnosti svojej obývačky.
Nespochybňovali vážnosť situácie, lebo tá na nich denne doliehala v ambulanciách, nemocniciach a v domovoch sociálnych služieb.
Mnohí z nich pomáhali aj potom, ako sa nakazili vírusom. Do poslednej možnej chvíle: zdravotníci, ktorí zomreli na covid. Ich mená pozná rodina, kolegovia a pacienti, ktorým už nepomôžu. Keby mohli, naďalej by pomáhali.
Obete z prvej línie: Nevedeli si predstaviť, že by prestali pomáhať Čítajte Je dôležité, aby sme si pripomenuli ich príbehy a zapamätali si, ako sa volali. Margita Kosturíková, Ján Čopák, Daniela Hlozáková, František Šarišský, Rastislav Melek, Monika Hurná, Janka Backová, Jozef Horňák, Peter Krehák, Norbert Szedlák. A mnohí ďalší, ktorí bojovali v prvej línii.
Všetci by si zaslúžili, aby niekto zaznamenal ich životné príbehy.
Ak chceme hľadať hrdinov ťažkých mesiacov, tak hľadajme medzi nimi. Lebo boje o životy sa nevyhrávajú vo verbálnych roztržkách na tlačovkách, ale na miestach, kam prichádzajú tí krehkí, zranení, chorí a nakazení.
Ich smrť nastavuje zrkadlo tým, čo čerpajúc zo svojej bezodnej obmedzenosti hlásajú, že pandémia je len zotročujúci výmysel na ovládnutie masy. Že stačí trocha vodky, hoci to, čo nazývajú slobodnou mysľou, je v skutočnosti otvorenosť k stokrát vyvráteným lžiam.
Dnes už každý pozná niekoho, kto sa nakazil covidom. Postupne čoraz viac ľudí pozná konkrétne tváre za desivými číslami obetí, ktoré denne uverejňujeme.
Bolesť rodín a pocit márnosti sú väčšie, než aby sa zmestili do tohto stĺpčeka. Ale zmestí sa sem a je namieste prosba: chráňme zdravotníkov a oni budú chrániť nás.
