Autor je pracovníkom Ústavu orientalistiky SAV, špecializuje sa na dejiny Afriky v časoch kolonializmu
V týchto dňoch poslanci v Európskom parlamente diskutujú o novej stratégii vzťahov medzi Európskou úniou a Afrikou. Stratégia má aj príznačný názov, ktorý sa dá voľne preložiť ako Posilnenie Afriky.
O potrebe novej éry vzťahov medzi krajinami Európskej únie a Afrikou sa hovorí od skončenia druhej svetovej vojny veľa. Lenže zatiaľ čo Európa dnes patrí k najbohatším regiónom sveta, Afrika je stále najchudobnejší kontinent na našej planéte.
A nič na tom nemení ani fakt, že Európska únia je dnes považovaná za najväčšieho donora humanitárnej pomoci v Afrike a je aj najaktívnejšia pri presadzovaní ľudských práv. To jej určite za posledné roky nemožno uprieť.
Vzdelávanie, klíma, oddlženie
Na druhej strane je zarážajúce, že akýmsi neoficiálnym mottom týchto nových vzťahov medzi EÚ a Afrikou je partnerstvo založené na „vzájomnej rovnosti“. Ak by to bolo heslo niekedy z roku 1960, keď sa rozpadali európske koloniálne ríše, nebolo by na tom asi nič čudné. Ak sa však o potrebe rovnosti v nových vzťahoch Afriky a Európy píše a hovorí ešte v roku 2021, nie je to pre samotnú EÚ príliš dobrá vizitka.
Súčasný zámer nastaviť „nové vzťahy“ v roku 2021 je veľmi zaujímavý vo viacerých iných ohľadoch. V novej stratégii partnerstva Európskej únie s Afrikou sa totiž objavujú priority ako napríklad podpora šírenia vzdelania, vzdelávanie učiteľov, dostupné vzdelanie pre dievčatá, zlepšenie zdravotnej starostlivosti afrického obyvateľstva či vytváranie pracovných príležitostí pre mladých ľudí.
Z pohľadu historickej perspektívy teda ide o tie isté heslá, ktorými od konca 19. storočia prezentovali európske veľmoci svoju smutne slávnu „civilizačnú misiu“ v Afrike.
Inovatívnosť novej stratégie EÚ s Afrikou v roku 2021 však určite nemožno poprieť. Sú tam aj veľmi dôležité problémy súčasnosti, ako podpora transformácie afrických ekonomík na tzv. zelenú energiu, zmierňovanie vplyvov klimatických zmien či investície do oblastí inovácií a digitalizácie.
Veľmi šľachetne vyznievajú očakávania o oddlžení afrických štátov vo Svetovej banke či Medzinárodnom menovom fonde. Akurát je škoda, že EÚ sa začala opäť vážne zaoberať týmito otázkami až v časoch, keď mnohým Európanom nedáva spávať predstava miliónov Afričanov putujúcich do Európy za lepším životom.
Nezávislí, ale vlastne závislí
Dejiny vzťahov Európy a Afriky sú určite dlhé a komplikované. Na druhej strane naše dnešné predstavy o Afrike ako chudobnom kontinente nie sú až také staré, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
