Autor je analytik Inštitútu pre stratégie a analýzy (ISA) Úradu vlády SR. Text predstavuje súkromný názor autora
Ako vyzerá úspešný investor na burze? Väčšina ľudí si pravdepodobne predstaví niekoho v štýle postáv Charlieho Sheena, Shiu LaBeoufa, prípadne Michaela Douglasa z filmov Wall Street: mladých mužov v drahých oblekoch, pracujúcich pre investičné banky, ktorých vedie istá forma agresívnej potreby vyhrávať nad súpermi zarábaním v rámci jednotlivých obchodov s akciami.
Wall Street bola v klasickom vnímaní predovšetkým postavená na tzv. trading floor, teda fyzickom trhu s akciami, po ktorých behali makléri a nakupovali či predávali akcie (aj keď posledných desaťročiach boli nákupy digitalizované).

Nie s kravatami, ale učitelia matematiky
Dnes vyzerajú finančné trhy úplne inak. Vďaka takzvanej kvantitatívnej revolúcii, vedenej hedžovými fondmi ako Renaissance Technologies, DE Shaw, Citadel či 2Sigma, o ktorých ste pravdepodobne nikdy nepočuli, už úspešnými investormi, ktorí hýbu trhom, nie sú len veľké banky alebo investičné fondy.
Najlepší obchodníci (traderi) sa nemusia potiť v oblekoch v centrálnom New Yorku, ale pokojne sedieť v rurálnom Long Islande či v neďalekom štáte Connecticut. Londýnska burza dokonca už fyzickú trading floor ani nemá.
Behanie po trhu vystriedali algoritmy a milióny riadkov kódu v obskúrnych programovacích jazykoch ako OCalml, zabezpečujúcich funkcionalitu a bezpečnosť.
Pravdou je, že investičné banky dnes okrem sekcií fúzií a akvizícií zarábajú len minimálne a mnohí z hegemónov sa len náročne prispôsobujú dynamike meniaceho sa trhu. Hedžové fondy dnes pripomínajú viac technologické startupy s desiatkami doktorandov v matematike či počítačovej vede sediacich v džínsoch a mikinách za obrovskými obrazovkami, než klasické predstavy o bankároch s kravatami.
Napríklad zakladateľ Renaissance Technologies Jim Simmons bol počas studenej vojny dôležitým lámačom sovietskych kódov a profesorom matematiky na MIT a Harvarde. Od roku 1988 jeho vlajkový fond Medallion generoval priemerné ročné výnosy na úrovni 66 percent. Zakladateľ DE Shaw, David E. Shaw, bol zase profesorom počítačovej vedy na Kolumbijskej univerzite.
Akcie na lákanie talentov od týchto firiem, na ktoré som chodieval na univerzite, pripomínali viac pokročilú matematickú olympiádu než klasickú prezentáciu firiem – optimalizácie nákupov a predajov na základe pokročilých matematických analýz dokážu vycucať zisky na úkor klasických stratégií absolventov aj tých najlepších obchodných fakúlt.
Je prirodzené, že aj napriek bezprecedentným možnostiam, ktoré ponúkajú aplikácie snažiace sa byť „Uberom pre akcie“, toto prostredie nie je veľmi žičlivé pre malých individuálnych investorov.
Určite, sympatický mladý muž v reklame pred videom na YouTube vám bude hovoriť o tom, ako vás práve jeho seminár naučí všetko, čo treba vedieť o dennom obchodovaní na burze cez retailové aplikácie, no je mimoriadne pravdepodobné, že snaha o investovanie iným než tým najnudnejším štýlom (nákupom známych akcií na dlhšie obdobie) sa len veľmi ťažko skončí úspechom.
Preto sa malí, individuálni retailoví investori označujú vo finančnom svete ako „dumb money“ – hlúpe peniaze. Akokoľvek vzdelaný a schopný bežný človek v súboji proti profesorom matematiky, ktorí optimizačné algoritmy vymysleli, prakticky nemá šancu.
Čo však ak „dumb money“ investor nie je sám?