Autorka je herečka a kabaretiérka
Volajú mi priatelia, kolegovia, herci, náhodou sa niečo nenájde? Nenájde. Kde to hľadať? A čo vlastne? Niektorí išli k rodičom na vidiek nejako to prečkať, vzdali sa svojich podnájmov a čakajú.
Tých šťastnejších nasýtia rodičia ako v detstve. Čo na tom, že už dávno vyleteli z hniezda a roky sa starali sami o seba. Čo na tom, že niektorí majú tridsať aj štyridsať, a prišli o všetko.
Za normálnych okolností sú schopní sa o seba postarať, dokonca si aj niečo ušetriť. Ale zrazu, už dávno dospelí, s rozbehnutou kariérou, nemajú čo žrať. Inak sa to povedať ani nedá. Majú na účte nulu. A všetkých predsa nemôžu zamestnať v potravinách!
Nula. To nie je znížený plat. To je nula!
Už to bude rok. Rok, čo táto vláda neposlala ani euro ľuďom v slobodnom povolaní a firmám v kultúrnom priemysle. Určite nie sme jediní, ale píšem o tom, čo viem. Ako dlho ešte máme čakať? Samé granty, samé projekty vymýšľať, ktoré sa nevieme kedy uskutočnia a či vôbec.
A ak aj niečo schvália, peniaze nechodia. Nie sú? Sakra, nech teda zavolajú českým kolegom a opýtajú sa, ako sa to robí, keď nevedia. Veď nie sme banánová republika. Či?
Najhorší je pocit zbytočnosti
Depresia. Je to duševný stav charakterizovaný pocitmi smútku, skleslosti, vnútorného napätia či nerozhodnosti spolu s útlmom a spomalením duševných a telesných procesov, ochudobnením záujmov a nízkym sebavedomím.
Každý sa tam v niečom momentálne nájde. Slovo depresia používajú aj v súvislosti s krachom. Krach. Teraz, keď to po sebe čítam, uvedomujem si, že toto slovo som ešte v živote nikde nepísala. Je mi cudzie. Ale asi si naň musím zvyknúť.
Skrachovaný umelec, hovno zedz. Tak sa to hovorieva.
Chýba mi v tom opise ešte pocit zbytočnosti. Umelci, hlavne tí, ktorí ešte nemajú rodiny, sú stratení v priestore, podliehajú pocitu zbytočnosti najviac. Nikto ma nepotrebuje, nikto si ma neváži, nikto mi nepomôže, všetci na mňa zvysoka...
