Autor je bývalý poslanec NR SR
Tento týždeň vzbudila veľkú pozornosť informácia, že v Číne začali testovať na covid nielen výterom z nosohltanu, ale aj z análneho otvoru. Ako uviedla profesorka Santiniová z londýnskej univerzity UCL, "nie je to príjemný spôsob testovania, ale dáva zmysel".
Pri niektorých skupinách pacientov totiž zvyšuje presnosť výsledkov. Správa vzbudila na Slovensku najprv veselosť a potom mierne obavy, charakterizované častým komentárom: "Keď sa toto dozvie Matovič…"
V skutočnosti sa pozornosť vedcov sústreďuje skôr opačným smerom - k pohodlnejším aj lacnejším testom, ktoré by covid umožnili odhaliť skôr, ako sa prejaví. Aj za cenu nižšej presnosti.
Testovať milióny ľudí na Slovensku antigénovými testami každé dva týždne znamená nielen desiatky miliónov eur priamych nákladov, ale po niekoľkých opakovaniach by viedlo k úplnému vyčerpaniu personálu. Test zároveň stráca výpovednú hodnotu minútu po jeho vykonaní, keďže vírus nedodržiava dvojtýždňovú frekvenciu a nakaziť sa možno kedykoľvek.
Oveľa užitočnejšie by boli jednoduché, lacné, každodenné a pohodlné testy, ktoré môžu mať aj nižšiu presnosť. Človek s predbežným podozrením na covid by sa nahlásil na presný PCR test, ktorý podozrenie potvrdí alebo vyvráti - len namiesto miliónov by ich boli už len tisíce.
Dobré ráno, zakašlite, prosím
Ešte v novembri vzbudil pozornosť tím z americkej univerzity MIT, ktorý sa dlhodobo venoval diagnostike Alzheimerovej choroby zo zvuku kašľa. Skupina vedená Brianom Subiranom sa rozhodla vyskúšať svoj prístup aj na covide.
Vedci z MIT vychádzali z jednoduchého predpokladu: už v ranom štádiu choroby sa odohrávajú štyri zmeny, ktoré voľným uchom nezachytíme, ale umelá inteligencia si ich všimne. Ide o únavu svalov, zmeny hlasiviek a dýchacích ciest, ako aj posun v nálade.
