Strana Petra Pellegriniho sa líši od Smeru najmä v tom, že nemá Roberta Fica a Ľuboša Blahu. Všetko ostatné sa pri straníckom klonovaní prenieslo do Hlasu. K Pellegrinimu sa priľnuli ľudia, ktorí sa nechceli len tak prizerať, ako Fico ťahá stranu na trajektóriu HZDS, a riskovať tak koniec politickej kariéry.
Nevyberal si vlastnoručne ľudí. Bral všetkých, ktorí sa prihlásili. Je málo pravdepodobné, že lustroval ich minulosť, lebo potom by sa musel pozrieť na samé dno svojej vlastnej politickej kariéry.
Hlas nie je záchranou nepoškvrnených z Ficovej strany. Bol to záchranný čln, ktorý zatiaľ pomerne úspešne dostal mnohých smerákov z červenej ponorky na breh. Tých, čo sa báli, že s Ficom pri kormidle sa menia na samovražedné torpédo.
Prečo je takzvaná záchrana toho "najlepšieho" zo Smeru neautentická? Za posledných desať rokov sa Pellegrini vždy obšmietal okolo Fica príliš blízko na to, aby netušil o sivých eminenciách, o zlatých kľúčikoch, o tom, ako sa strana o svojich ľudí vždy postarala. Veď sa postarala aj o Pellegriniho.
Čakal na svoju šancu
Peter Pellegrini mal svoj plán. Ten sa spočiatku veľmi nelíšil od plánov ostatných ambicióznych smerákov: chcel sa dostať do blízkosti Fica dúfajúc, že sa mu zíde miesto vo vládnej limuzíne.
