Autorka je redaktorkou českého Deníka N
Na Rusko je to dosť, na revolúciu málo. Počet ľudí, ktorí vychádzajú do ulíc ruských miest, aby vyjadrili nesúhlas s tým, ako mocní zaobchádzajú s jedným zo svojich občanov, nie je nijako impozantný.
V porovnaní s Bielorusmi zanedbateľný. Napriek tomu prezidentovi Putinovi rušia spánok a na starostlivo vyhladenej tvári mu predsa len hĺbia nejakú tú vrásku.
Opozičný líder Alexej Navaľnyj vyhral bitku v dlhej vojne, ktorá ho čaká, ak sa jej konca dožije. Kremeľ ho musel vziať na vedomie, jeho meno sa objavuje nielen v prokremeľských médiách, ale aj na oficiálnom webe kremlin.ru.
Navaľnyj dokonca donútil svojho soka Putina, aby sa vyjadroval ku korupčným kauzám, ktoré jeho tím z Fondu na boj s korupciou odhalil a zverejnil. Zo vši v kožuchu, ktorou doteraz pre prezidenta bol, sa stal rovnocenný súper.
Zvlášť ak sa stretávajú na poli, na ktorom sa Navaľnyj pohybuje s istotou a bravúrne – na internete. Tam v januári Putina dokonca porazil. Ruský vyhľadávač Jandech zaznamenal, že meno Navaľnyj sa zobrazovalo častejšie ako Putin. Prvýkrát v histórii existencie Jandechu.
Znamená to, že Navaľnyj dokáže zosadiť cára z trónu? Uskutočniť prevrat a sám sa ujať moci? To je neisté a nepravdepodobné.
Podľa sociológov teraz v Rusku vôbec nie je revolučná nálada a protestné odhodlanie väčšiny občanov je nulové. Navaľnyj to hneď tak nezmení. Aj keď si teraz vo väzení najskôr láme hlavu nad tým, ako vyvolať vzburu a dostať ľudí do ulíc.
Pri pohľade do histórie ruských vzbúr, povstaní a revolúcií je zjavné, že majú svoje špecifiká i tradíciu. Začnime pri vzbure, od ktorej pred pár dňami uplynula storočnica. Vypukla na západnej Sibíri a je známa ako Išimská protikomunistická vzbura.
K povstaniu vedie hlad, nie ideály
Rovnako ako pred sto rokmi, aj dnes Navaľnyj vie, že Rusko nie je len Moskva a Petrohrad, aj keď obe tieto mestá do značnej miery určujú, čo sa bude diať ďalej na východ.
