Autor je teológ a spisovateľ
Len málokedy sa podarí zobraziť dôležitosť presnej informácie, nevyhnutnej nie iba na politický úspech, ale na odvrátenie spoločenskej hrozby tak, ako to urobil režisér Morten Tyldum v adaptácii biografie anglického matematika Alana Turinga, ktorý prelomil nacistický šifrovací stroj Enigma.
Výsledkom bola utajená spojenecká schopnosť porozumieť nemeckým rozkazom. Podstatou Turingovej práce bola snaha spojeneckého velenia neopierať sa o neoverené fámy, ale čerpať spravodajské informácie priamo zo zdroja.
Tematicky sa vďaka svojmu námetu práce s jazykom a jeho schopnosťou byť presným a záhadným zároveň film v niečom podobá na Pollackove Tri dni Kondora, ktorý je, takpovediac, matkou a otcom všetkých špionážnych príbehov.
V zakonšpirovanej literárnej agentúre číta skupina absolventov jazykov, dejín a filozofie toľko kníh, koľko sa len dá, aby v nich našla stopy po možných prezradených strategických tajomstvách. Robert Redford so stojatým golierom za každého počasia, Max von Sydow a Faye Dunawayová urobili z príbehu pamätník všetkým, ktorí vedia, že presné slová, spojené do presnej informácie, majú schopnosť dať a brať život.
Vzťah k pravde
Jednou z výsad aktívnych politikov je prístup k informačnému aparátu profesionálnych služieb, ktorých dávni zakladatelia pochopili rovnako rýchlo ako kňazi, že podstatou civilizačného náskoku je schopnosť získavať informácie, robiť na ich základe politické a ekonomické rozhodnutia a budovať okolo nich systém dôvery k overený slovám a nameraným faktom.
A platí to aj dnes takmer vo všetkých disciplínach politickej prevádzky, počnúc bezpečnosťou až po zahraničné kontrakty a investičné rozhodnutia. No napriek tomu pozorujeme zmenu prístupu v minulosti k nespochybniteľnému imperatívu presnosti a spôsobu, akým vybrané politické persóny budujú svoj osobný a verejný vzťah k pravde.
Informácie, do ktorých získavania investujú takmer všetky štáty sveta veľké prostriedky, začínajú stáť medzi politikmi a voličmi, medzi politikom a jeho kolegami a médiami.