Josep Borrell je vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Werner Hoyer je prezident Európskej investičnej banky.
Apokalyptické zábery lesných požiarov v Kalifornii a ničivé záplavy v Bangladéši sú zvestovateľmi toho, čo nás čaká, ak sa nám klimatickú krízu nepodarí vyriešiť. Bez drastických opatrení budú takéto katastrofy zúriť častejšie a budú čoraz ničivejšie.
Zmena klímy je navyše jednou z najväčších geopolitických výziev, ktorým čelíme. Ako multiplikátor konfliktov podnecuje sociálnopolitickú nestabilitu, vytvára migračné tlaky, zhoršuje globálnu nespravodlivosť a ohrozuje ľudské práva a mier, a to najmä v nestabilných štátoch.
Klimatológovia jasne uviedli, že na obmedzenie nárastu priemernej globálnej teploty na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou, čo je cieľom Parížskej dohody, môže svet vypustiť len ďalších 580 gigaton oxidu uhličitého. Toto je náš konečný uhlíkový rozpočet.
Klimatická banka EÚ
Pri súčasnej globálnej miere emisií v objeme približne 37 gigaton ročne však tento svoj rozpočet vyčerpáme do roku 2032. Preto musíme bezodkladne dekarbonizovať. Keďže svet sa oteplil už o 1,1 °C, pričom teploty v mnohých regiónoch stúpli ešte omnoho viac, nasledujúce desaťročie je našou poslednou šancou na riešenie tohto problému.
Európska únia je už desaťročia globálnym lídrom v tejto otázke a pridŕža sa svojich ambícií dokonca aj počas prebiehajúcej pandémie. Okrem iného spustila plán, ktorý podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans správne nazval "najzelenší plán stimulov na svete".
EÚ prostredníctvom Európskej zelenej dohody zvýšila svoj cieľ v oblasti znižovania emisií do roku 2030 na 55 percent a zaviazala sa do roku 2050 dosiahnuť uhlíkovú neutralitu.
Na podporu tohto úsilia sa členské štáty dohodli na transformácii Európskej investičnej banky (EIB) na klimatickú banku EÚ. Ako sa uvádza v pláne klimatickej banky na roky 2021 – 2025, cieľom skupiny EIB je mobilizovať v rokoch 2021 až 2030 investície vo výške jedného bilióna eur (1,2 bilióna USD) na opatrenia v oblasti klímy a environmentálnej udržateľnosti.
Ide o prvú multilaterálnu rozvojovú banku na svete, ktorej operácie sú plne v súlade s Parížskou dohodou.
Zelená diplomacia
Lenže na to, aby bolo toto vnútorné úsilie skutočne účinné, ho musí Európa doplniť o iniciatívnu zahraničnú politiku. Vo svete, v ktorom emisie EÚ predstavujú menej ako osem percent celosvetových emisií, sa naše úsilie v oblasti klímy nemôže obmedzovať na náš kontinent.
