Juraj Medzihorský pôsobí na Katedre metodológie London School of Economics and Political Science. Pavol Hardoš je odborný asistent v Ústave európskych štúdií a medzinárodných vzťahov FSEV UK. Článok vyjadruje názory autorov a nie ich zamestnávateľov.
Evergreenom slovenskej politickej scény sú návrhy na zmenu volebného systému. Zvlášť obľúbené je znovuzavedenie viacerých volebných obvodov. Do návrhov zmien volebného systému si mnohí často premietajú jednoduché riešenie pre často nesúvisiace politické problémy. Menej pozornosti sa už však zvykne venovať dosahom týchto zmien na férovosť politickej súťaže.
Z tohto hľadiska je zaujímavý práve čerstvý nález Ústavného súdu ČR. Ten označil obvody s menšími počtami mandátov spojené z D’Hondtovou metódou prideľovania mandátov za odporujúce princípom rovnosti hlasov a pomernosti. S týmto dôvodením súd taktiež zrušil aj stúpajúce kvórum pre koalície politických strán.
Kde našiel súd problém
Ústavný súd ČR zrušil časť volebného zákona, pretože jeho ustanovenia porušovali základné práva a slobody a narúšali politickú súťaž.
Česko upraví volebný systém. Súd čiastočne vyhovel senátorom Čítajte Prideľovanie mandátov stranám totiž viedlo k situáciám, keď napríklad hnutie STAN, ktoré malo tesne nad 5 percent potrebovalo v prepočte na jeden získaný mandát dvakrát viac hlasov ako víťazné ANO Andreja Babiša.
Volebný zákon tak podľa súdu porušoval rovné volebné právo a rovné šance kandidujúcich subjektov na úspech. Ono je to dosť zrejmá vec. Ak na zisk mandátu potrebujete dvakrát viac hlasov než iná, väčšia strana, ťažko sa uchováva dojem férovosti takýchto pravidiel. Výsledkom je, že voliči niektorých strán žijúci v niektorých krajoch mali vo voľbách často niekoľkonásobne silnejší hlas.
Nemali by sme však podľahnúť dojmu, že volebné inžinierstvo je priamočiara záležitosť. Ústavný súd musel vyvažovať viacero záujmov: nielen nejasne definovaný, ale v ústave zakotvený, princíp pomernosti, či politický záujem o delenie štátu na kraje, ale aj dôraz na integračnú funkciu volieb - pričom stále môžu pretrvávať otázky nakoľko rozhodnutie súdu obsiahlo celý problém.
Súd uprednostnil rovnosť
V demokraciách funguje politická rovnosť ako základný predpis - všetko sa odvíja od nespochybniteľného statusu rovnosti všetkých občanov. Tento regulatív sa nedá vyčerpať heslom “jedna osoba, jeden hlas”. Nestačí, že každého hlas sa započíta.
