Autor je vedúci Katedry finančného práva na Univerzite Komenského v Bratislave
Po prečítaní článku redaktorky Michaely Žurekovej "Možno si za to znásilnenie mohla sama. A možno ste úplne mimo" som ostal mierne znepokojený. Nie preto, že by som mal problém s väčšinou záverov autorky, naopak, rád sa pod ne podpíšem. Znepokojilo ma, že sa tam len tak mimochodom ocitlo meno "rozhlasáka" Rudiho Rusa ako akéhosi typického predstaviteľa nešvárov, ktoré autorka rozoberá.
Znepokojilo ma to preto, lebo som sa trochu nechtiac ocitol v tej jednej facebookovej diskusii, kde sa údajne Rudi Rus mal zaradiť medzi zľahčovateľov násilia na ženách a teraz len tíško čakám, kedy príde článok o mne.
Skúsme však po poriadku.

Ktoré drogy ste ešte neskúsili?
Marilyn Manson je muzikant. Jeden z tých, ktorých môžeme bez problémov označiť ako kontroverzných. To by však bolo asi príliš veľké zjednodušenie. Má za sebou históriu obscénností na verejnosti, alkoholizmu a dokonca v jednom časopise dostal otázku: "Ktoré drogy ste ešte neskúsili?"
Ja mám s Mansonom spoločné iba to, že sme mu kedysi dávno s kapelou predskakovali. Jeho hudbu však poznám len zbežne a jeho imidž ma vyslovene vyrušoval. Len ťažko by som sa mohol považovať za jeho fanúšika.
Manson bol prednedávnom jeho bývalými partnerkami obvinený z domáceho násilia. Správu som prijal pomerne chladne. Vnímajúc podmienky, v ktorých súčasné pop hviezdy žijú a pracujú v skutočnosti, považujem za výnimku, ak sa niektorému z nich podarí skrotiť svojich vnútorných démonov a prepracovať sa k nudnej starobe, nedajbože stať sa niekomu aj stabilným partnerom.
Potom som videl status na facebookovej stránke headbanger_FM v znení "Antichrist Superstar Marilyn Manson nie je obyčajný chlapík odvedľa, empatický, citlivý, milujúci a bezproblémový partner a spolunažívanie s ním je extrémne náročné a vyčerpávajúce. Božemôj, čo šokujúce sa ešte v roku 2021 dozvieme?" (Takto presne to viem citovať preto, lebo sa zachovalo pár screenshotov. Samotný post bol vymazaný.)

Pomyslel som si, že ani redaktora Rudiho Rusa veru moc neprekvapilo, že práve Manson bol obvinený z domáceho násilia.
Mohol to byť začiatok zaujímavej diskusie o tom, ako sú "slávni" ľudia zbytočne idolizovaní; o tom, aké peklo je v skutočnosti život výkonného umelca alebo o tom, že v šoubiznise je najväčší dopyt práve po ľuďoch so "silným príbehom" a s takými ľuďmi sú nevyhnutne späté aj tragédie.
Vznikla z toho však diskusia o victim blamingu (obviňovaní obetí - pozn. red.) a fenoméne MeToo, lebo rozbesnený diskusný dav sa rozhodol, že Rudi Rus chcel násilie zľahčovať a priťažovať obetiam.
Od skutkov k myšlienkam
Celá podstata mojej profesie právnika je spätá s hľadaním súladu medzi niečou vôľou (čo chcel dotyčný povedať) a prejavom vôle (čo dotyčný naozaj povedal). Problém spočíva v tom, že samotnú konajúceho vôľu nikdy nepoznáme (nedajbože jeho pohnútky) a teda ju len odhadujeme z vonkajších prejavov, čiže skutkov.
A stovky kníh a tisícky súdnych rozhodnutí po celom svete dokazujú, že to odhadovanie veru nie je jednoduchý proces.
Preto aj trestné právo najprv začína so zistením skutku a potom nasleduje náročné skúmanie vôle, teda či dotyčný aj naozaj mal úmysel spáchať trestný čin.
Na príklade Mansona to spočíva presne v tom, že nás zaujíma, či svojím bývalým partnerkám vedome ublížil. Ak je pravda to, čo uvádzajú vo svojich výpovediach jeho bývalé partnerky (a nemáme zatiaľ rozumný dôvod ich výpovede odmietať), tak im Manson spôsobil veľké utrpenie.
Pri takýchto skutkoch sa ani na Slovensku nehráme na to, že by to utrpenie nejako zľahčoval (nedajbože ospravedlňoval) udelený súhlas (či už daný slobodne, alebo vynútený).
Pri Rudim Rusovi však márne hľadám, čím sa previnil. Ocitol sa v mienkotvorných novinách ako reprezentant celej skupiny ľudí, ktorí zľahčujú násilie na ženách. Nie však preto, že by jeho prejav vôle naozaj toto násilie zľahčoval, ale preto, že nedostatočne dal najavo svoje pohoršenie nad správaním Marilyna Mansona a nedištancoval sa od témy násilia presne tými slovami, ktoré diskusný dav vyžadoval.
Démon súhlasu jasá.