Autor pôsobí na Ústave sociálnej antropológie FSEV UK
Bývalý prorektor Univerzity Komenského Ivan Ostrovský končí svoju esej o plagiátoroch na vládnych postoch vyjadrením, že „hnusoba ničí naše životy, ale ešte väčšia hnusoba ničí naše duše“. Konštatuje, že rozvinuté štáty si starostlivo chránia morálne renomé svojich vlád.

Je nosením dreva do lesa dodať, že plagiátorstvo nepredstavuje ten najhorší príklad permanentného morálneho zlyhávania, ktoré sprevádza slovenskú politickú triedu počas uplynulých troch desaťročí.
Čo zároveň veľa vypovedá o slovenskom voličovi a jeho nárokoch na tých spoluobčanov, ktorým v slobodných voľbách pravidelne odovzdáva do rúk politickú moc.
Bývalý špičkový akademický funkcionár však akosi pozabudol dodať niekoľko dôležitých skutočností, bez ktorých sa fenomén plagiátorstva v našej spoločnosti nedá vysvetliť.
Predovšetkým to, že za diplomovky (nielen) našich ústavných činiteľov, ktoré sú bezpochyby plagiátmi, im boli udelené diplomy. A tie im ich legálne pridelili „slovutné“ akademické inštitúcie. Nielen tzv. univerzity situované v malých mestečkách, kde často ani nestojí rýchlik. Napríklad premiér tohto štátu získal titul na univerzite, ktorej bol profesor Ostrovský prorektorom.