Tejto koalície príhody a skúsenosti raz vyjdú ako ilustrovaná príručka praktickej politiky v žánri „ako sa to nerobí“. Toť zhrnutie uplynulého týždňa: vláda oznámila otvorenie škôl, ktoré ešte neschválila, premiér sa skryl do úzadia a výsledkom je všetkými farbami a lehotami hrajúci hasafrask, ktorý kritizuje sama koalícia. Perfektné.

Vieme, že vládnuť sa dá naučiť len vládnutím, ale veď tam už chvíľu sedia a aj za tých desať rokov v opozícii mohli niečo odpozerať, nie? Hlavné zdroje týchto problémov sú pritom prosté a na ich riešenie nie sú nutné žiadne revolučné myšlienky, stačí rešpektovať logiku a inštitúcie.
Logika vraví, že koalícia a vláda vzniká konsenzom všetkých dotknutých (ktorí teda majú implicitné právo veta), jeho vyjadrením je koaličná zmluva a programové vyhlásenie tvoriace náplň činnosti vlády. Čokoľvek navyše si pred predložením do vlády žiada nový politický konsenzus.
Veru, z tých dvoch viet vyplýva všetko podstatné pre dynamiku vládnutia.