Autor je šéfredaktor Českého rozhlasu Plus
Keď bude český premiér Andrej Babiš chcieť, vydrží na čele vlády tak dlho, ako ho to bude baviť. Túto lákavú príležitosť mu, paradoxne, prihral jeho politický protivník Pavel Rychetský, teraz predseda ústavného súdu. Všetko úplne v súlade s ústavou.
Ústavný súd v Brne pred niekoľkými dňami zrušil časť volebného zákona, pretože ju považoval za nespravodlivú a málo pomernú, ako predpisuje ústava. Je teraz na oboch komorách parlamentu, aby napísali nové paragrafy.
Lenže voľby do snemovne sú v Česku už tento rok v októbri, takže volebný zákon musí byť schválený poslancami aj senátormi do začiatku augusta, keď sa podávajú kandidátky. Za šesť mesiacov. Keď sa to nestihne, nebude podľa čoho voliť, nevznikne nová snemovňa a Babišova vláda bude pri moci ďalšie mesiace, roky, „na večné časy“. Pretože nebude možné vytvoriť inú.
To nie je úlet vyplývajúci z úmorného koronavírusového obdobia, ale kríza, ktorú opisujú najlepší ústavní právnici v Česku.
Ibaže by sa nezhodli
Najťažší prípad Pavla Rychetského (český zápisník) Čítajte Je piatok 22. októbra 2021, meniny má Sabina a Andrej Babiš oslavuje. O deň skôr skončilo funkčné obdobie snemovne, ktorá vzišla z volieb v roku 2017, nová snemovňa nevznikla, takže Babišov kabinet nemusí podať demisiu, ako káže ústava, a nemá ho kto odvolať.
Politici všetkých strán aj právnici sa zhodujú, že rozhodnutie ústavného súdu je vecne správne – volebný zákon naozaj príliš zvýhodňoval víťaza volieb a nezabezpečoval rovnaký hlas všetkým voličom. Problém je načasovanie. Podnet ležal na stole ústavného súdu viac ako tri roky! A verdikt padol pár mesiacov pred voľbami.
Už sa vyrojilo niekoľko prijateľných riešení, ako volebný predpis opraviť. Napríklad podľa slovenského vzoru vytvoriť len jeden volebný kraj – celé Česko, dnes ich je 14 a ich rôzna veľkosť spôsobuje rôznu váhu hlasu voličov. Alebo zmeniť spôsob prepočítavania hlasov na mandáty. Technicky žiadny problém.
Ale – v snemovni treba pre nové časti volebného zákona nadpolovičnú väčšinu poslancov – 101, v Senáte 41. V snemovni skladá Babišova vláda ad hoc väčšinu spravidla s komunistami, v Senáte má opozícia výraznú prevahu. Dohodnú sa?
Keby sa to nepodarilo, čo sa môže stať v českej politike celkom prirodzene, prípadne šikovnou manipuláciou, nebude nová snemovňa, ostane slabý senát a silná Babišova vláda.
Ak by sa vôbec voľby 8. a 9. októbra konali, čo volebný zákon bez niekoľkých paragrafov umožňuje, bol by to len prieskum verejnej mienky, pretože by síce bolo jasné, koľko ľudí volilo ktorú stranu, ale nebolo by možné určiť, ktorý z kandidátov získal poslanecký mandát. Vo volebnom zákone práve v tejto pasáži zíva diera vytvorená ústavným súdom.
„Nikto by nemohol určiť, kto má byť poslancom. Nemohla by byť vymenovaná nová Poslanecká snemovňa,“ opisuje renomovaný ústavný právnik Jan Kysela. A čo Senát, ktorý po rozpustení snemovne môže schvaľovať zákonné opatrenia? „Senát to nemôže napraviť, svojimi zákonnými opatreniami nesmie meniť ústavu, volebné zákony ani schvaľovať štátny rozpočet,“ dodáva Kysela.
V tejto situácii sa všetci dušujú, že politici sa predsa musia dohodnúť. Iste – iba ak by sa nedohodli.
Predstavivosť niektorých českých politikov aj politológov a komentátorov je v tomto ohľade nedostatočná, hoci má Česko – rovnako ako Slovensko – za sebou rok, ktorý v boji s nákazou ukázal, že politická realita je vždy oveľa šialenejšia, než bola aj odviazaná fantázia.
Prekážok je veľa
Volebný zákon je politicky veľmi obťažná matéria, pretože všetky strany – malé, veľké aj koalície – sa snažia pravidlá nastaviť tak, aby im v najbližších voľbách čo najlepšie poslúžili.
