Autor je hudobník, občiansky aktivista, aktér novembra '89
Aktuálne prebiehajúce debaty o úlohe vedcov a odborníkov pri zvládaní pandémie nútia zamyslieť sa nad podobou a účinnosťou participácie odbornej verejnosti pri správe krajiny.
Demokracia nemá byť iba volebným mechanizmom, ktorými sa istí jednotlivci, združení v politických subjektoch, dostanú k moci - k správe vecí verejných. Pre úroveň spravovania spoločnosti, pre úroveň vládnutia je kľúčový obsah a kvalita činnosti pri uplatňovaní zverenej moci, ako aj úroveň kvality odbornej starostlivosti pri príprave a realizácii riešení, ktorých cieľom má byť služba verejnosti.
Ako štát deklaruje pozíciu participácie verejnosti
Zákon č. 575 o organizácii činnosti vlády a ústrednej štátnej správy § 38,(3) uvádza
„Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy využívajú poznatky verejných inštitúcií, vedeckých inštitúcií, výskumných pracovísk a stavovských a profesijných organizácií; zapájajú ich najmä do práce na riešení otázok koncepčnej a legislatívnej povahy“.
Ministerstvo vnútra SR uvádza, že úlohou štátu je vytvoriť dostatočné podmienky na fungovanie participácie verejnosti na správe vecí verejných. V tej veci bol v roku 2011 zriadený inštitút Splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti. V roku 2012 bol vytvorený poradný orgán vlády – Rada vlády SR pre mimovládne neziskové organizácie.
V spolupráci medzi predstaviteľmi štátu a tretieho sektora sú prijímané Koncepcie rozvoja občianskej spoločnosti na Slovensku a Akčné plány, obsahujúce východiská a predstavy o rozvoji občianskej spoločnosti.
V roku 2014 bol uznesením vlády schválený dokument Pravidlá zapájania verejnosti do tvorby verejných politík.
Programové vyhlásenie súčasnej vlády vyzdvihuje participatívnu súčinnosť s verejnosťou v časti o občianskej spoločnosti a v neposlednom rade účasť verejnosti vychádza z viacerých článkov Ústavy Slovenskej republiky.
Otázka znie - čo z vyššie uvedeného sa v praxi naozaj deje a v akej miere účinnosti?
Vytlačení partokraciou
Predstavitelia politických strán však obsadili priestor pre spoločenskú diskusiu, ktorú znefunkčnili spôsobmi, akými diskusiu vedú. Konštruktívne a vecné hľadanie účinných, efektívnych a komplexných riešení je prakticky nedosiahnuteľné pre často osobné animozity, čím uniká samotný zmysel služby v oblasti správy vecí verejných.
Spoločenský diskurz, v ktorom je možné nastoliť témy, pomenovať príčiny daného stavu, nachádzať účinné a prijateľné riešenia nevedie k uplatňovaniu jeho záverov do politických rozhodnutí. Termín konsenzus sa takmer vytratil zo slovníka verejného života.
