Autorka je redaktorkou českého Deníka N
Má tridsať a bol výborný učiteľ. Volá sa Alexander Riabčuk a býva v Rostove, cez ktorý som mnohokrát šla autom na Kaukaz. Je tam slávna vojenská márnica, o pár kilometrov sa majestátny Don vlieva do Azovského mora.
Jeho vášňou je história. Vie, čo stáročia formovalo ruskú dušu, čo viedlo Rusov k pokore i k rebélii. Rozprával o tom študentom 11. lýcea a hoci ich počítače zaujímali viac ako Peter I., počúvali ho.
Na lýceum nastúpil po univerzite. V roku 2019 sa stal učiteľom roka mesta Rostov.
Navaľnyj a tí druhí
Sú VIP väzni, o ktorých hovoria prezidenti aj kancelárka. Ako Alexej Navaľnyj. Ctím jeho odvahu, schopnosť riskovať, postaviť sa režimu, obetovať pohodlie, peniaze a tiež schopnosť presvedčiť rodinu, aby s ním spolu znášala neľahký údel.
Zaslúži si pozornosť, pretože si ju vie vydobyť. Vybudoval štruktúru spolupracovníkov, zostavil regionálne tímy a tie teraz budú zo všetkých síl udržiavať jeho meno v médiách.
Ale Rusko je tiež plné neznámych hrdinov, ktorí ticho a trpezlivo prijímajú tresty za prejavy občianskej statočnosti, mravnosti alebo len ľahkomyseľnosti. V ruských väzniciach je ich mnoho, od ukrajinských občanov unesených z okupovaného Krymu po demonštrantov, ktorí sa previnili len tým, že nahlas povedali, čo si myslia.
Nemusí byť však človek hneď za ostnatým drôtom, aby prejavil osobnú statočnosť. Ako Alexander Riabčuk.
Len niekoľko dní po prvej demonštrácii za oslobodenie Navaľaného, ktorá sa konala v rôznych ruských mestách 23. januára, začal pracovať pre jednu zo súkromných rostovských škôl. Z lýcea ho neradi púšťali. Bol to ich najlepší učiteľ.
Na míting išiel. Rovnako ako na ten nasledujúci v nedeľu 31. januára. Nepatrí k Navaľného nekritickým fanúšikom, ale nesúhlasí s tým, ako s ním zaobchádza ruská vláda.
Z demonštrácie vysielal online. Potom napísal na sociálne siete, čo si myslí. Žiakov však nevyzýval, aby ho nasledovali. „Je to len pre dospelých,“ zdôrazňoval. V novej škole bol dva dni, keď niekto zavolal riaditeľke. „Pokračovať v spolupráci môžeme, len ak sa zrieknete verejných prejavov svojich názorov,“ oznámila.
Po šiestej ráno 3. februára u Riabčukovcov zabúchala na dvere jednotka osobitného určenia OMON. Do bytu, kde bola aj päťročná dcérka, vošlo osem ozbrojencov. Alexandra označili za „vodcu teroristickej skupiny“.
„Zvolili taktiku zastrašovania mojich blízkych,“ usudzuje historik. „Ja chcem len diskusiu a polemiku,“ hovorí trochu naivne. „Vždy som deťom prednášal s dôrazom na pochopenie pojmu sloboda. Keď potom predo mnou stála voľba medzi kariérou a slobodou, vybral som si to, čo som učil druhých,“ napísal na sociálne siete.
Zo školy odišiel oficiálne na vlastnú žiadosť. Všetkým, zvlášť vedeniu, sa uľavilo. 4. februára ho zatkli. Dostal päť dní za mrežami.
Vzbura moskovského osvetľovača
Meno Sašu Riabčuka nenápadne preletelo médiami, zatienené slávnejšími, možno aj schopnejšími, rozhodnejšími. Do dejín, ktoré tak rád a dobre vyučoval, sa asi nezapíše. Ja si ho však budem dlho pamätať.
Rovnako ako ďalšieho nenápadného hrdinu, ktorého meno prefrčalo sociálnymi sieťami ako kométa, zažiarilo a zhaslo.
