Nie je tajomstvo, že na Slovensku by sme ťažko hľadali menej dôveryhodný stav, ako sú sudcovia (no, možno novinári), takže pri pohľade na konflikt sudcov Najvyššieho súdu s ministerkou spravodlivosti sa inštinktívne žiada prikloniť na stranu Márie Kolíkovej.

Argumentácia sudcov, že sa im nezdá dôstojné absolvovať výberové konanie na nový Najvyšší správny súd s nejakými amatérmi, znie, hm, povedzme, že nafúkane.
Ostrejšie naladený čitateľ by mohol formulovať aj podozrenie, že sudcovia si chcú celé nové pracovisko „sprivatizovať“ a nechcú, aby im tam niekto zavadzal.
Napriek tomu sa môžeme opatrne pýtať, či to Kolíková so silovým presadzovaním svojich reforiem trochu nepreháňa. Je pravda, že dostala mandát prekopať strašidelnou nedôverou verejnosti poznačené súdnictvo. Bez ohľadu na hĺbku a šírku administratívnych zmien však platí, že bez samotných sudcov toho veľa nedosiahne.
Ako vraví súdruh Pláteník, musí spolupracovať s tými, ktorých má. Môže nájsť zopár nových, ale celý stav nevymení.