Autori pôsobia v mediálnej iniciatíve Svet medzi riadkami. Analýza vznikla v spolupráci s mimovládnou organizáciou Človek v ohrození
„O tom, že klimatické zmeny sa dejú, vedci nepochybujú. Poradca expremiéra Roberta Fica, ktorého si ponechal aj Peter Pellegrini, popiera, že by ich spôsobovala ľudská činnosť,“ napísalo jedno slovenské médium pred vyše rokom o slovách niekdajšieho poradcu expremiérov Petra Staněka, ktorý sa tak vyjadril k otázkam spojeným s podnebím našej planéty.
Lenže poradca mal v istom zmysle pravdu. Klimatické zmeny sa skutočne nedejú vplyvom činnosti ľudí.
Skôr, než sa zľaknete, či ste sa omylom neocitli v dezinformačno-klimaskeptických vodách – nie, neocitli, práve naopak. Medzi slovnými spojeniami „klimatické zmeny“ a „klimatická zmena“ je totiž podstatný významový rozdiel a ak mu raz politici, médiá, inštitúcie či jednotlivci porozumejú, nebudú viac popieračmi poznania o klimatickej zmene nahrávať do karát.
V čom rozdiel spočíva?
Dôležité jednotné číslo
Klimatológ Milan Lapin na svojich stránkach vysvetľuje, že slovné spojenie „klimatické zmeny“ sa kedysi používalo pre všetky zmeny súvisiace s klímou. No od roku 1994, keď vznikol Dohovor OSN o zmene klímy, respektíve od roku 1996, keď sa k tomu vyjadrili vedci z Medzivládneho panelu OSN pre zmenu klímy (IPCC), nastala zmena. Doslova.
Pod klimatickými zmenami odvtedy rozumieme len tie zmeny, ktoré sa dejú prirodzene, či už ide o zmeny krátkodobé (spôsobené astronomickými faktormi, sopečnými erupciami, zmenami cirkulácie oceánskych prúdov a podobne), alebo dlhodobé, keď napríklad doby ľadové striedali doby medziľadové.
Prečo?
Ľudská činnosť od industriálnej revolúcie a s ňou spojená enormná rýchlosť zmeny klímy na globálnej úrovni (s dôrazom na slove globálnej), akej sme doposiaľ ako ľudstvo nečelili, vedcov vydesili natoľko, že sa rozhodli zmenu klímy od zmien klímy odlíšiť.
