|
A hurá do praxe... ILUSTRAČNÉ FOTO - TASR |
Vysoké školy sa mali diferencovať podľa poslania, mali sa utvoriť profesijne orientované školy. Európska komisia zdôraznila význam univerzít ako piliera základného výskumu, ktorý vedie k väčšine nových technológií, k ekonomickým úspechom, zlepšeniu kvality života.
Súčasná reforma smeruje inde. Dominuje masové vzdelávanie, ktoré by sa možno dalo v takom rozsahu robiť na bakalárskom stupni, ale naši absolventi končia väčšinou ako magistri alebo inžinieri. Počet študijných odborov sa mal znížiť, ale zaviedla sa akreditácia študijných programov, nie odborov, a tých je 3- až 4-krát viac než odborov. Rozsah a forma externého vzdelávania, najviac univerzít v Európe v prepočte na populáciu sú notoricky známe problémy a ministerstvo školstva s tým nepohlo. Tempo, akým vznikali nové vysoké školy, nezodpovedá vloženým prostriedkom ani dostupným ľudským zdrojom. Nové súkromné školy ďalej zväčšujú priestor pre putujúcich učiteľov, niektorí majú dva-tri úväzky. To neutvára konkurenčné prostredie, ale ho ničí.
