Autor je europoslanec a vedúci slovenskej delegácie EPP
Tridsať rokov visegrádskej spolupráce je dôvodom na obzretie sa i na zamyslenie pre budúcnosť. Pred tridsiatimi rokmi sme sa začali vyrovnávať s dedičstvom totalitného režimu a spolu sa vydali na európsku cestu. Bola kostrbatá, osobitne v slovenskom prípade.
Netreba však zabúdať, že práve vtedy, keď našu proeurópsku cestu zahatal Vladimír Mečiar, nás naši susedia podržali. Dnes je to opačne. Pri nedemokratických praktikách v Maďarsku či v Poľsku je našou povinnosťou zas podržať tamojších ľudí.
Nie je tou tak dávno, čo európski lídri sledovali, na čom sa dohodnú predstavitelia V4. Skupiny, ktorá má v rade toľko hlasov ako Nemecko a Francúzsko spolu. Treba však otvorene povedať, že V4 dnes nezažíva najjagavejšie chvíle.
Keď sa dnes povie V4 v Bruseli, každý spozornie a vybaví si niečo negatívne. Hlavne pre Maďarsko a Poľsko. Je však vysegrádska spolupráca odsúdená na zánik?
Prirodzene si rozumieme
Myslím si, že nie. Verím, že na zánik sú odsúdené nedemokratické praktiky v našom regióne, a nie normálne medziľudské vzťahy.
Osobne som sa so spoluprácou V4 stretol dávno predtým, ako som začal pôsobiť v politike. Už počas pôsobenia v medzinárodnej firme som si uvedomil, že som najčastejšie komunikoval práve s kolegami z Česka, Poľska a Maďarska. Nik to nebral ako nejaký formát V4, jednoducho sme si rozumeli.
