V deň, keď sme sa v covidovej štatistike stali najhoršou krajinou na svete v počte úmrtí na milión obyvateľov, je správne Igorovi Matovičovi pripomenúť niekoľko situácií.
V septembri vyhlásil, že preberá riadenie pandémie do vlastných rúk a hneď niekoľko dní nato napriek odporúčaniu odborníkov umožnil konanie masových svadieb.
Slovensko krivilo medzinárodné štatistiky o covide, zodpovednosť všetci odmietajú Čítajte Potom v októbri pod hrozbou vlastnej demisie presadil masové, ale pre zamýšľaný cieľ nefunkčné antigénové testovanie. November ako premiér strávil hádaním sa k koaličnými partnermi.
A vláda pod jeho vedením s falošným pocitom úspechu následne nebola schopná prijať žiadne ďalšie opatrenia na zastavenie pandémie až do začiatku nového roka.
A následne namiesto toho, aby trvali na dodržiavaní a dôslednom kontrolovaní zavedeného lockdownu, pretlačil ďalšie a kontinuálne celoplošné testovanie. Ktoré jeho minister ohodnotil slovami, že opäť len zvýšilo mobilitu.
Niekto by po tom všetkom mohol čakať zmysluplnú reflexiu. Niečo ako: Prepáčte, mrzí ma to, nepodarilo sa.
Ale my, žiaľ, už vieme, že sa opäť dočkáme len ďalšieho trápneho zadúšania sa falošným pocitom krivdy a hľadaním vinníkov všade na vôkol, a nie v sebe.
Prípadne márnivých a zbytočných facebookových zamyslení, ktoré šponujú strunu trpezlivosti aj tej doteraz trpezlivejšej časti národa.
Ale veď v poriadku, každý podľa svojich schopností. Ale je na čase povedať, že Igor Matovič by to mal ďalej robiť už z inej, nie premiérskej pozície.
