Autor je sociológ a vysokoškolský pedagóg, venuje sa najmä otázkam chudoby
Je to veľký paradox. V čase, keď sa volanie po politike založenej na dátach stáva otravným evergreenom, postupne zisťujeme, čo vlastne vôbec (ne)vieme. Pustiť do sveta graf s nesprávnymi počtami nakazených a vyliečených môže byť výsledok obyčajnej chyby. Ale veľavravne odkazuje na stav, v ktorom sa nachádzame.

Napriek tomu, že odborníci na dáta dlhodobo upozorňujú na chaos a nepresnosti v „covidovom výkazníctve“, posun k lepšiemu zatiaľ nevidno. Ak dáme nabok efekty plošného testovania, ktoré k zmätku prispeli, stále tu máme situáciu, keď nevieme z dát vydolovať všetky potrebné informácie v potrebnej kvalite.
Takto z diaľky možno – veľmi nahrubo – vidieť niekoľko typov problémov. Buď dáta mame, ale chýba im jednotiaci rámec a systém. Alebo nie sú využívané na to, čo treba. Prípadne potrebné dáta nie sú vôbec k dispozícii.
O tom, že politici a úradníci ignorujú dobre mienené rady a analýzy expertov, ktorí majú odlišné názory, radšej pomlčať. Výraz „dátové peklo“, ktoré použil matematik Richard Kollár, má všetky predpoklady stať sa symbolom pre „analógové“ riadenie krízy v časoch digitalizácie a technologických revolúcií.