Keď s jedným mŕtvym v prvej vlne bolo Slovensko dlho „best in covid“, nikomu sa neprisnilo, že nadíde chvíľa, keď si primát zopakuje, ale z opačného konca rebríčka. Stalo sa.
Slabý lockdown, britská mutácia a veľa pohybu. Prečo nevieme zraziť počty umierajúcich Čítajte Pre objektivizáciu kontextu sa patrí hneď povedať, že „svoj“ týždeň s globálne najvyšším počtom obetí covidu (proporčne na celú populáciu) zažilo už viac štátov Európy.
Británia, Taliansko, Francúzsko, Švédsko, Belgicko, Španielsko a Česko dokonca aj viac takých týždňov. (Ak sme na niekoho zabudli – zrejme áno - tak pardon.)
To, že na prvenstve sú podpísané zlé politické rozhodnutia, je banalita. Ich zrejme sériová produkcia sa datuje od celoplošného testovania, ktoré vypustilo „na slobodu“ (desať?)tisíce negatívnych na papieri, hoci reálne negatívni neboli.
Konsenzus o veľkej chybe sa rysuje aj okolo nenariadenia tvrdého lockdownu pred sviatkami, ktorý odporúčala epidemiologická väčšina.
Na strane druhej. Byť generálom po boji je zvlášť v tejto pandémii nepomerne ľahšie než prijímať rozhodnutia v strese a pod tlakom okolností. To nič neospravedlňuje, ale dosť vysvetľuje.
