Autor je teológ a farár, pôsobí v Českej republike
Výhodou farárskej práce je, že človek má prístup k všetkým archívnym dokumentom uloženým v zborových archívoch. Je teda pravda, že podobne ako nemenovaný europoslanec, ani ja nie som žiaden historik, ale aj tak – staré matriky a kroniky ma fascinujú, patria k prvým knihám, ktoré beriem do ruky po presťahovaní na „novú“ faru.
Dá sa v nich nájsť veľa praktických informácií o histórií zboru, archívne fotografie a tiež, ak by vás to bavilo, porovnávať rukopis jednotlivých farárov.
Prehrabávať sa evidenciou členov zboru je už trochu väčšia nuda, ale u nás v Šumperku sa ju momentálne snažíme čo najviac „zreálniť“, teda nechať v nej len tých, ktorí s nami udržiavajú kontakt – a vymazať tých, ktorí sú formálne zapísaní, ale nikto ich už nepozná.
Pýtate sa prečo? Pretože systém je tu (aj vnútrocirkevne) nastavený tak, že je výhodnejšie priznať skutočné čísla než umelo nafukovať evidenciu členov.
O to vtipnejšie na mňa pôsobí svätá vojna, ktorá sa (opäť) strhla pri sčítaní obyvateľov, domov a bytov na Slovensku. Aby sme si rozumeli, myslím tú vojnu o „vyznanie“. Máš nejaké? A mohol by som ho, prosím, vidieť? Si bez vyznania? Ukáž!
