Zo smršte reflexií, ktoré sa k 30. narodeninám V4 vyrojili, najviac zaujal minister zahraničných vecí. Na zamyslenie akurát je, či Korčok sám sebe neodporuje, keď na jednej strane odmieta obvinenia zo spochybňovania úlohy V4, a na druhej je proti tomu, aby V4 vystupovala ako politický blok.
Otázka totiž je, čo zostane z V4, ak sa z nej vytratia také výsostné znaky politického bloku, akými sú pravidelné ministerské konzultácie k rôznym agendám alebo stretnutia premiérov pred summitmi EÚ.
Slávny Visegrádsky fond, posilnené kultúrne spolupráce, výmeny študentov (a ešte čosi) zďaleka nie sú naplnením obsahu, ktorý mala na mysli zakladateľská generácia Havla, keď vložila V3 do vienka explicitné geopolitické ambície (EÚ, NATO).
Prezidentské, premiérske, ministerské "summity" sú definičné znaky bloku, aj keď ho nevoláme politický, ale regionálny. Skoncovať s večným kolobehom ceremónií – desiatky ročne – však Korčok nenavrhol. Tomu sa dá rozumieť, lebo keby navrhol, spochybnil by Visegrád ako platformu zjednocovania pozícií k tomu či onomu.
