Autorka je analytička think-tanku Globsec Policy Institute
V júli 2020 Európsky súdny dvor rozhodol, že Štít na ochranu súkromia medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi neposkytuje európskym občanom dostatočnú ochranu ich osobných dát. Údaje z krajín EÚ síce môžu smerovať aj do krajín mimo Únie, ale ich ochrana musí byť v súlade s európskym GDPR.
Hlavným dôvodom zrušenia štítu tak boli zákony umožňujúce sledovanie osobných údajov, ktoré sú súčasťou amerických snáh v oblasti bezpečnosti a spravodajských služieb.
Bidenova priorita
Tento verdikt mal zásadný dosah na obchodné vzťahy medzi EÚ a USA v oblasti dátového biznisu, a to vo výške 7,1 miliardy dolárov. Rozhodnutie sa dotklo viac ako päťtisíctristo spoločností, ktorých obchodné modely sú založené na prenose dát z EÚ vrátane technologických gigantov ako Google, Facebook, Amazon a Twitter.
Tieto spoločnosti, ako aj mnohé menšie technologické firmy, teraz musia hľadať alternatívne právne nástroje, ktoré im umožnia pokračovať s transferom dát cez Atlantik.
A hoci sa vyjednávania o tvorbe nového rámca na ochranu údajov začali hneď po rozhodnutí súdu v auguste 2020, už teraz je zrejmé, že riešenia nebudú rýchle ani jednoduché. Spory o ochrane osobných údajov totiž odrážajú fundamentálne odlišné predstavy, ktoré majú USA a EÚ o ochrane súkromia a národnej bezpečnosti.
