SME
Štvrtok, 21. október, 2021 | Meniny má UršuľaKrížovkyKrížovky
PÍŠE MICHAL LIPTÁK - FÓRUM

V čom si kritický mysliteľ a konšpiračný teoretik porozumejú

Obaja veria v racionalitu, no chýba im ohľad na zmysel.

Ilustračné foto. (Zdroj: TASR/AP)

Autor je filozof, pracuje ako advokát

Vraví sa, že máločo je dnes dôležitejšie ako kritické myslenie, ktoré sa nechá viesť výlučne faktami a rozumom. Práve táto veta je však nabitá nejasnými a komplikovanými predpokladmi. Pochopíme to, ak sa v dejinách myslenia vrátime k osvietenskej filozofii ako zakladateľke moderného racionalistického étosu.

Najprv o kritike poznania

Táto rozum vzývajúca filozofia začala kritikou poznania. Slovo „kritika“ v tomto kontexte nemá mať negatívny podtón; ide o skúmanie možností poznania ako takého; pýtanie sa, ako môže myseľ vôbec poňať do seba niečo, čím sama nie je (prírodu, vonkajší svet) a zároveň ich „neznečistiť“, čiže podržať ich ako absolútne odlišné od seba samej.

Výsledky tohto bádania však boli rozpačité. Hume spochybnil samotný pojem kauzality (dnes by povedal, že existuje výlučne korelácia); Berkeley potreboval Boha na to, aby vôbec zabezpečil existenciu sveta mimo jeho mysle. Kant sa pri hľadaní vzťahu medzi vedomím a „vecou o sebe“ zamotal v náuke o schematizmoch, ktorej nikto nerozumel, a neskôr, nespokojný sám so sebou, uvidel prepojenie medzi mysľou a prírodou v umeleckých dielach romantického génia, čo pôsobilo, nuž, nepresvedčivo.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Prírodné vedy sa však rozmáhali a kritických filozofov napokon až tak nepotrebovali.

Posledný veľký transcendentálny kritik, Edmund Husserl, preto nazval prírodné vedy „dogmatickými“. Opäť to však nemalo mať negatívny podtón – chcel tým len vyjadriť, že prírodné vedy neskúmajú a ani nemajú skúmať podmienky poznávania. Majú sa len rozvíjať. Husserl vedy nechcel podkopávať, sám bojoval proti relativizmu a za filozofiu ako „prísnu vedu“.

Z tejto kritiky poznania, ktorá nemala byť mienená negatívne, nám však napokon ostáva len negatívne dedičstvo. To spočíva v sproblematizovaní samotného pojmu faktu. Fakt má byť niečo, čo pozorujeme vo vonkajšom svete, no transcendentálnym kritikom sa nepodarilo oddeliť pozorovateľa od pozorovaného; a v každom pozorovanom tak ostáva čosi z pozorovateľa.

V rámci vied sa situácia komplikuje ešte viac. Veda funguje v jazyku a jazyk je vždy viac či menej nepresným sprostredkovaním – ako by povedal Walter Benjamin, ide vždy o preklad z „jazyka vecí“ do „jazyka ľudí“, a mnohé sa v preklade nevyhnutne stratí.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Cez víkend si Smer svoju armádu kamikadze nezaočkovaných bezrúškarov zvolal do Rimavskej Soboty.


Judita a Tomáš

Na jej verzii nesedeli nože, rany ani stopy krvi.


10 h
Petra Vlhová a Matej Gemza.

Gemza rozpráva pred začiatkom sezóny.


17 h
Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO).

Lesníkov ubudne aj bez reformy.


15 h

Neprehliadnite tiež

Zuzana Kepplová.

Výtržníci z protestov sa tešia z nenápadných trestov.


15 h
Peter Schut.

Jednomyseľné je podozrenie, čo je skutočným zámerom zníženia platby za poistencov štátu.


17 h
Peter Tkačenko

Sme rodina premiérovi blokuje kľúčové reformy.


18 h
Zuzana Kepplová, komentátorka denníka SME.

Šéf Smeru ako hlas nahnevanej ulice? Ale, dajte pokoj!


18 h
Skryť Zatvoriť reklamu