Článok pokračuje pod video reklamou
Nezabúdame. Aj keď ľudia, ktorí prichádzajú o svoju moc, dúfali, že tri roky po vražde novinára a jeho snúbenice bude naše spomínanie zredukované na jeden veniec na výročie.
Lenže vyšetrovanie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej odhalilo taký rozklad právneho štátu, že ak by Robert Fico a Peter Pellegrini mali svedomie, tak by sa obaja dávno pobrali na politický dôchodok.
Súvisiaci článok Analýzy srdca či SMS správy, prokuratúra má nové dôkazy v procese s vrahmi Kuciaka Čítajte Spomíname na Jána a Martinu, nielen pre minulosť, ale aj preto, že týmto dvom mladým ľuďom, ich rovesníkom alebo ďalším generáciám dlhujeme očistu polície, prokuratúry a justície.
Dlhujeme im pocit a presvedčenie, že štát sa neriadi cez Threemu Mariana Kočnera alebo z najvyššieho poschodia Širokého hotela.
Toto nie je čas zabúdania. Stále čakáme na to, aby bol odsúdený aj objednávateľ. Aby jedného dňa žiaci v učebniciach histórie nečítali vetu, že vražda novinára zostala nepotrestaná.
Nebudujeme zaprášené múzeá, v ktorých mlčia odložené predmety. Teraz žijeme čas veľkej šance na očistu štátu.
Aj v čase, keď sa na Igora Matoviča a jeho vládu valí oprávnená kritika za nezvládnutie pandémie, patrí tejto vláde uznanie za to, že rozviazala ruky polície a prokuratúre.
Volič musí byť pri pohľade na Fica a Pellegriniho, ako plánujú návrat k moci, ostražitý. Ak by sa im to podarilo, stiahli by krajinu do stavu morálneho a právneho rozkladu. Žiaden skutok by sa nestal.
V neposlednom rade spomíname na rodiny Jána a Martiny. Ich bolesť ťažko obsiahneme, lebo ona sa už nevyjadruje plačom alebo utrápenou tvárou. Spomínanie na Jána a Martinu je ich každodenný chlieb.
Rodiny spomínajú, ako my pracujeme, vraciame sa k rodine, vstávame ráno z postele a večer si líhame. A pritom majú veľa otázok. Ťažké otázky, ktoré nie hocikto unesie. Preto im dlhujeme odpovede.
