Autor je advokát a bývalý primátor Bratislavy
V súčasnosti je na Slovensku sčítanie obyvateľov, domov a bytov. Má dve fázy – najprv obce a mestá sčítavali domy a byty. Od 15. februára do 31. marca sa do sčítania majú zapojiť aj všetci obyvatelia.
Smutným paradoxom sčítania obyvateľov však je, že napriek tomu, že vďaka matrikám a registru obyvateľstva vieme určiť presný počet obyvateľov Bratislavy, mesto dostáva od štátu podielové dane nie na základe skutočného stavu vecí, ale na základe výsledkov sčítania.
To bolo aj v minulosti zásadne nepresné.
Keďže aj v roku 2011 sa mnohí z rôznych dôvodov odmietli sčítať (prepadlo približne päťdesiattisíc ľudí) a samosprávy to zanedbali, prišla Bratislava na podielových daniach o osem miliónov ročne. Dnes je to už podľa mesta desať miliónov.
Prepočítajme to na cesty či autobusy
Pre plastickejšiu predstavu – je to viac ako pätnásť kilometrov kompletne opravených ciest, desiatky kilometrov chodníkov alebo tridsať moderných autobusov a ďalších vecí, ktoré Bratislave chýbajú pre dramatický rozdiel medzi realitou a výsledkom sčítania.
Pri desiatich miliónoch ročne je to za desať rokov medzi dvoma sčítaniami dokopy neuveriteľných sto miliónov. Bratislava je aj z tohto dôvodu dlhodobo podfinancovaná. Pravidelne som na to upozorňoval, už keď sme spustili motivačnú kampaň, aby sa ľudia prihlásili v Bratislave na trvalý pobyt.
Na túto aktivitu nadviazal aj súčasný primátor Matúš Vallo. Bohužiaľ, rieši len jednu časť problému počtu obyvateľov v Bratislave. Je v poriadku, ak nabádame, aby sa sčítali tí, ktorí majú v Bratislave trvalý pobyt.
