SME
Štvrtok, 4. marec, 2021 | Meniny má KazimírKrížovkyKrížovky
AUTORSKÁ STRANA JAKUBA FILA

Covid nám ukazuje, ako môže vyzerať katastrofické domino budúcnosti

Trpíme krízou predstavivosti.

"Vyzerá to zaujímavo," napísal som 7. januára 2020 do správy k pripojenému linku z jedného vedeckého magazínu o neznámej chorobe v čínskom Wu-chane kolegyni, ktorá sa v tom čase v denníku SME zaoberala zdravotníckymi správami.

Hoci správy z Číny o novom respiračnom ochorení v tom čase začínali intenzívne pribúdať, ešte sme netušili, že v najbližších mesiacoch budeme svedkami celosvetovej pandémie, ktorá si za rok vyžiada 110 miliónov nakazených a takmer 2,5 milióna mŕtvych.

Aj keď sa dnes mnohí s nádejou pozerajú na očkovanie a hovoria o návrate do normálneho života, pod ktorým si predstavujú stav pred januárom 2020, musíme pripustiť, že niečo ako "starý normálny život" neexistuje.

Aj keď nad covidom napokon zvíťazíme, táto zásadná udalosť, rovnako ako sa to stalo pri mnohých iných v minulosti, výrazne a natrvalo zmení fungovanie našej spoločnosti.

Nedávna štúdia uverejnená v Science of The Total Environment ukázala, že aj súčasná pandémia môže mať príčinu v klimatickej zmene. Pôvod vírusu SARS-CoV-2 totiž vedci stopujú k netopierom. Práve tieto lietajúce cicavce sú pôvodcami mnohých vírusov a chorôb, pretože ich silný imunitný systém ich dokáže pred ochorením chrániť, ale zároveň umožňuje, že dokážu vírusy a choroby efektívne roznášať.

Klimatická zmena zapríčinila podľa vedcov zmenu a presun biotopov viacerých druhov netopierov. Jedným z miest, kde sa v dôsledku zmeny klímy tieto druhy zhromaždili, je aj čínska provincia Jün-nan na hraniciach s Mjanmarskom a Laosom.

Počet druhov netopierov v tejto lokalite vzrástol v posledných desaťročiach o 40, čím sa podľa vedcov zvýšila rozmanitosť netopierích vírusov o sto. A podľa výskumov práve z tejto oblasti pochádzajú aj vírusy SARS-CoV-1 známejší iba ako SARS a SARS-CoV-2, dnes neslávne známy vírus, ktorý spôsobuje ochorenie covid-19.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Aj keď je svet ešte stále len uprostred boja s pandémiou koronavírusu, práve prastaré choroby, ktoré sa môžu uvoľniť z roztápajúcej sa pôdy a permafrostu, desia vedcov. V roku 2016 na Sibíri zomrel po takto uvoľnenom antraxe chlapec a nakazali sa stovky sobov. Ruské laboratórium Vektor so sídlom na Sibíri len tento týždeň v utorok 16. februára oznámilo, že sa chystá skúmať praveké vírusy, ktoré ukrývajú tisícky rokov staré zdochliny zvierat. Objavili ich po roztopení permafrostu.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Kríza predstavivosti

Skúsenosť s koronavírusom by mala byť pre nás varovaním, aké zásadné dosahy zmena klímy môže mať na ľudský druh. V jej centre totiž nebudú pre bežného človeka ťažko predstaviteľné koncentrácie oxidu uhličitého a Keelingové krivky alebo výpočty rastu radiačného vplyvu na štvorcový meter do konca storočia. V centre budú ekosystémy - živé organizmy - rastliny, zvieratá a ľudia - ich celé spoločnosti, štáty, mestá či jednotlivé rodiny.

Pri uvažovaní nad dosahmi klimatickej krízy sa nám stále ťažko predstavuje budúcnosť so všetkými dôsledkami.

Americký novinár David Wallace-Wells, autor knihy Neobývateľná zem, nazval tento fenomén zlyhaním predstavivosti. Ešte si vieme predstaviť jednotlivé obrazy, ako sú roztopené ľadovce, vieme si predstaviť aj suchom vyprahnutú krajinu premieňajúcu sa na púšť, zatopené pobrežia, chápeme, že niektoré druhy živočíchov už nikdy neuvidíme. Ale nevieme si poskladať veľký obraz, ucelenú mozaiku, v ktorej jedna udalosť nadväzuje na druhú a tak vytvárajú reťazec klimatickej krízy.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Wallece-Wells tento sled udalostí nazval kaskády.

Domino efekt

Sledovať pokusy o svetový rekord v počte použitých a následne zhodených domino kociek je svojím spôsobom fascinujúce. Na začiatku stačí nepatrné ťuknutie do jednej kocočky, ktorá sa oprie o ďalšiu a tá o ďalšiu, až sa vytvorí reťazec príčin a následkov, ktorý poznáme pod názvom domino efekt. Svetový rekord dnes tvorí 4 491 863 zhodených kociek, na počiatku ktorých bolo malé nepatrné ťuknutie.

Avšak domino efekt má ešte jednu zaujímavú vlastnosť. Malá kocka dokáže zvaliť oveľa väčšiu a ich veľkosť a objem sa môže postupne zväčšovať. Pri spojení s klimatickou zmenou a jej dôsledkami sa zrazu upokojujúce klapotanie tisícov malých domino kocôčok mení na obrovskú lavínu, ktorá zasahuje všetky oblasti ľudskej spoločnosti.

Vznikajú kaskády, do ktorých vstupujú hraničné body alebo slučky spätnej väzby ako sme si ich opísali v predchádzajúcich kapitolách a navzájom sa ovplyvňujú a umocňujú.

"Je nevyhnutné a potrebné myslieť na klimatické vplyvy ako na ucelený systém, ktorý obsahuje viac vzájomne pôsobiacich a posilňujúcich podsystémov, ktoré kaskádovo prechádzajú všetkými časťami a majú viaceré vstupné body," uviedol tím vedcov, ktorí pripravili nástroj na analýzu kaskádových dosahov klimatickej zmeny na Novom Zélande.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

A tak sa teraz vedci pokúšajú identifikovať hrozby a riziká, ktoré by z kaskádovitej klimatickej katastrofy mohli vyplynúť pre ľudské spoločenstvá. Na európskej úrovni odštartoval v roku 2020 projekt Cascades.eu, ktorý sa zaoberá kaskádovými klimatickými rizikami. Analyzuje pritom aj súčasnú pandémiu koronavírusu.

Európa a Únia už pritom nedávnu skúsenosť s podobnou udalosťou majú. V roku 2011 vypuklo na predmestiach sýrskych miest povstanie proti totalitnému režimu prezidenta Bašára al-Asada, ktoré veľmi rýchlo prerástlo do občianskej vojny, zatiaľ najsrmteľnejšieho konfliktu v 21. storočí. Jeho výsledkom boli státisíce mŕtvych a vlečúca sa humanitárna kríza, ktorá donútila viac ako štyri milióny Sýrčanov utiecť z ich domovov. Milión z nich sa vydalo na svoju púť do Európy.

Aj keď sa objavili tvrdenia, že jednou z priamych príčin vypuknutia občianskej vojny bola klimatická zmena a ňou spôsobené sucho a kolabujúce poľnohospodárstvo, tieto tvrdenia nedávny výskum vyvrátil . Napriek tomu je však kaskáda jasne viditeľná: sociálne napätie - vojenský konflikt - humanitárna kríza na Blízkom východe - utečenecká kríza na Blízkom východe a v Európe - rast politického extrémizmu v európskych krajinách.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Obrovská migrácia

Štyri milióny utečencov na Blízkom východe a milión utečencov smerujúcich do Európy môže byť nič v porovnaní s utečeneckou a migračnou krízou, ktorú môžu odštartovať udalosti zapríčinené klimatickou krízou - najmä lokálne záplavy, sucho, ním spôsobený hlad alebo stpanie morských hladín.

Organizácia Spojených národov, Medzivládny panel pre klimatickú zmenu aj Úrad vysokého komisára pre utečencov dnes pracujú s odhadom viac 200 miliónov klimatických utečencov v polovici storočia. Svetová banka banka v rozsiahlej analýze hovorí o 143 miliónoch klimatických utečencov v roku 2050.

Medzinárodná organizácia pre migráciu v analýze z roku 2019 priznáva, že odhadnúť konkrétny údaj o počte utečencov spôsobených klimatickou krízou je veľmi komplikované. Ponúka preto tri scenáre - dobrý, zlý a škaredý. V tom škaredom scenári bude žiť na miestach každý rok postihnutých záplavami v polovici storočia 160 miliónov ľudí a na konci storočia 420 miliónov ľudí.

Inštitút pre ekonomiku a mier, medzinárodný think-thank s centrálou v austrálskom Sydney, ktorý pravidelne vydáva medzinárodnú správu Peace and Global terorism index vydal vlani v septembri správu Register ekologických hrozieb.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hovorí v nej, že až 19 krajín najviac ohrozených ekologickými vplyvmi a klimatickou zmenou patrí medzi 40 najmenej stabilných a bezpečných krajín na svete. V roku 2050 tiež môže 3,5 miliardy ľudí trpieť neistotou v zásobovaní jedlom z dôvodu klimatických zmien.

A takáto masová migrácia bude znamenať viac spoločenského napätia a vyššiu hrozbu ďalších regionálnych konfliktov, ako dnes napríklad hrozí v oblasti Čadského jazera alebo možného rastúceho medzinárodného napätia, aké spôsobila utečenecká kríza v roku 2015.

Ďalšie ohnisko medzinárodného konfliktu môže vzniknúť v oblasti Kašmíru a indicko-pakistansko-čínského pohraničia, kde boj o zásoby vody a ohrozenie toku Indusu môže zväčšovať napätie už medzi aj tak odvekými rivalmi. V posledných rokoch vzrástlo napätie medzi Indiou, Pakistanom a Čínou "len" pre výstavbu nových ciest v sporných územiach. Problém môže nastať, keď v regióne skutočne začne dochádzať voda.

Projekt Cascades sa snaží identifikovať podobné reťazce v spojitosti s klimatickou krízou. Ako potenciálne ohrozenie identifikuje všetky primárne prejavy klimatickej zmeny a globálneho oteplenia - sucho, lesné požiare, nedostatok úrody, rozširovanie púští, tropické cyklóny, eróziu pôdy, záplavy, rast hladín, extrémy zrážok, rast teplôt.

Skryť Vypnúť reklamu

Všetky tieto prejavy môžu ohroziť pracovné miesta, sociálnu stabilitu alebo spôsobiť možné napätie a konflikty. "Vďaka svojim silným väzbám na zvyšok sveta je Európa vystavená nielen regionálnym vplyvom meniacej sa klímy, ale aj vplyvom tých prejavov, ktoré sa prejavujú inde vo svete," konštatujú vedci stojaci za projektom.

Skutočný blackout

Ale súčasťou kaskády, ktorá dokáže ohroziť fungovanie ľudského spoločenstva, môže byť oveľa triviálnejšia vec ako masová migrácia miliónov ľudí a hrozba otvoreného konfliktu medzi troma jadrovými veľmocami.

Štúdia vedcov z University of Winsconsin-Madison a Univesrity of Oregon poukázala na to, že globálne otepľovanie a stúpanie morských hladín môžu ohroziť aj kritickú komunikačnú a internetovú infraštruktúru.

Do roku 2033 môže byť na pobreží Spojených štátov zatopených alebo ohrozených takmer 6500 kilometrov optických káblov a viac ako 1100 digitálnych sieťových uzlov.

Neboli by ohrozené len vybrané americké mestá, ale zatopenie by mohlo spôsobiť problémy pre finančné a bankové systémy, bezpečnostné siete, výskumné centrá alebo obyčajnú komunikáciu záchranných systémov po celom svete.

(zdroj: Faktaoklimatu.cz)

Iba na začiatku

Vedci dnes začínajú dávať dohromady jednotlivé kocky klimatického domina a skladať, ako môže vyzerať celý obraze a hlavne, čo z neho vznikne, keď začnú kocky padať. Aj keď klimatické kaskády sú neočakávané udalosti, majú potenciálne obrovský dosah. Napríklad rovnako, ako sme videli v prípade koronakrízy.

"Kaskády ovplyvňujú schopnosť jednotlivcov, vlád a súkromného sektora prispôsobiť sa včas škodlivým vplyvom. To má dôsledky na riadenie a schopnosť inštitúcií riešiť výslednú nestabilitu v spoločnosti," napísali vo svojej analýze vedci z Nového Zélandu, ktorá analyzovala kaskádové riziká klimatickej zmeny na miestne komunity.

Kaskádam bude veľmi náročné im cielene predísť alebo sa na ne pripraviť. Pretože na rozdiel od domina je prírodný, klimatický a spoločenský systém je podľa vedcov Gianluca Pescaroliho a Davida Alexandra z Univezity College v Londýne mimoriadne zložitý a ich dynamika komplikovaná.

Je však možné hľadať slabiny týchto systémov a snažiť sa ich chrániť alebo posilniť. A v tom prípade by hlavnou snahou malo byť čo v najväčšej miere minimalizovať globálne otepľovanie, klimatickú zmenu a jej prejavy.

Lebo v stále sa otepľujúcom svete sa môže podobná správa, akú som poslal kolegyni o neznámom víruse v Číne pred trinástimi mesiacmi, objaviť kedykoľvek. A domino sa nebude dať zastaviť.

Zdroje:

Chcete dostať upozornenie na najnovší článok tohto autora?
Objednajte si notifikáciu priamo na váš e-mail.
Odoberať autora na email
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Klimatická zmena

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Klíma, Slovensko a Európa
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Béla Bugár.

Bugár by z tejto Matovičovej vlády vystúpil.

7 h

Ako prebieha koaličná kríza.

2 h
Ilustračné foto.

Nové pravidlá platia od stredy 3. marca.

6 h

Neprehliadnite tiež

Karikatúra denníka SME (Sliacky).

3 h
Premiér Igor Matovič.

Predčasné voľby by vyhovovali Hlasu a Smeru.

6 h
KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Bude zo Sputnika euroval?

Peter Schutz

Krajčího hlava dejiny neotočí, ale načas upokojí vášne.

7 h
Ilustračné foto.

Liberalizmus sa nedá liečiť exorcizmom, predstavuje posledné štádium posadnutnosti.

9 h